V TEXTE MÔŽU BYŤ CHYBY - AK NEJAKÚ CHYBU NÁJDETE, TAK OHLÁSTE PRÍSPEVOK A NAPÍŠTE KDE JE CHYBA, OPRAVÍM JU.
TEXTY NA INÉ STRÁNKY NEKOPÍRUJTE!

PRODUKCIA: LKAMA

DECKO:
Už ani nevieme ako hrejú lúče slnka,
sú len posledné miesta, kde môžme počuť vodu stále žblnkať.
Lesná zver sa schováva, lesy zhoreli do tla,
prišiel čas, pohltil nás najtemnejší oblak.

Štebot vtákov vymenili blesky a hromy,
z veľkých miest sú masové hroby.
Pomáhajú nám naše vlastné klony
a zákony sme si udupali jak slony.

Víťaz je hlad na na navzájom sa lovíme,
ostala nám viera, keď sa bojíme, tak sa modlíme.
Nikto sa nepýta, ideš pod nôž, čepeľ kopie dostávaš pod nos,
víťazstvo ti zaručuje istý obnos.

Noc strieda noc, zažívaš krvavý piknik,
výsledok evolúcie je, že máme zrak jak Riddick.
Telá slabších zostanú navždy otrasené,
jedinú energiu získavame z jadra Zeme.

Stop. Hotovo je to len vízia, no Armagedon príde čoskoro.

DANOSŤ:
Ľudia už mali po krk politických excesov,
nezniesli fakt rastu samodeštruktívnych procesov.
Nekonečných vírusov, nekorektných pičusov,
chceli sa nás zbaviť formou nekonvenčných vírusov.

Iba pozabudli na to koľko nás je
a že stále viacej ľudí o nich pravdu vie.
Pochopili, že to ďalej nikam nevedie,
to nedopustili a rázom opustili väzenie.

Uvedomili si, čo je večným zlom,
preto zamávali pojebaným peniazom.
Dejiny sa premenili, nastal zlom,
nik neplakal za horiacim systémom.

Nežijeme viac jak ten nenažraný dobytok,
každému stačí dostatok, nehromadí sa prebytok.
Ropa je prežitok, využívame vedomosť,
cenné sa mení v bezcennosť, z bezcenného sa stáva cnosť.

Veľkomestá sú mestá duchov,
ľudia nové mestá obývali do pár rokov.
Začíname od nuly nažívať s matkou Zemou.
Zem naďalej neni len pičovinou,

Zdroje sa využívajú efektívne,
lokálne hospodárenie je perspektívne.
Konáme intuitívno-inštinktívne,
respektíve nežijeme primitívne.

REBEL:
V noci ma zobudil zlý sen
a zdal sa mi ten prvý starý svet.
Je na dne mora, tá nočná mora,
je vízia toho, čo už niet.

Atómové bomby, vojny a iné dejstvá,
politika, peniaze a náboženstvá.
Dnes už zakázané ideály,
tie dejiny smutné, jak funerály.

Ľudia vymenili život za veci, ktoré sa im minú aj za pár minút,
dali to inému za vinu, aj tak to nakoniec nechali buchnúť jak mínu.
Zatarasili cestu novým výzvam, nepochopili, že to asi nemá význam,
neprijali zmeny, čo prídu vhod, chceli len, aby sa udržal chod.

TONO S.:
Konečne to pochopili, moci sa tu chopili,
ľudia ochotní s ňou narábať triezvo, aby sa ňou neopili.
Zbrane sa odložili, stali sa zbytočnými,
už neplnia svoj účel, bomby, samopaly, delá ani míny.

Všetko je všetkých, každý bere len čo potrebuje,
žiadne lakomstvo, krádeže, to tu už nefunguje.
Žiadne súdy, polícia, peniaze, no žiaľ
mám pocit, že som mal práve videnie o krajine, kde sa piesok lial.


V TEXTE MÔŽU BYŤ CHYBY - AK NEJAKÚ CHYBU NÁJDETE, TAK OHLÁSTE PRÍSPEVOK A NAPÍŠTE KDE JE CHYBA, OPRAVÍM JU.
TEXTY NA INÉ STRÁNKY NEKOPÍRUJTE!