Grafó - Stratená Generácia
Napísal: 24 Sep 2013, 15:45
Toto je príbeh chlapca skrátka reálny život
Myšlienka šedá no v hlavne znie reálny výrok
Si syn svojho otca navždy buď na to hrdý
Vraj takých ako on vo svete tak málo ľudí
Snažil sa bojovať za mier zdanlivo odlišné veci
Padli anjel z mečom zložil krídla zišiel z cesty
Kroky ho slepo viedli až na breh neznámej rieky
Otrok svojej mienky videl realitu nie sny
Biely papier písmo čierne ako stužka na okraji
Slová česť a verne sa v ňom často skloňovali
Stratili sa slová v diaľke ostal obrys chlapca
Počuť nárek ženy hlas vraví prosím vráť sa
Ostala spomienka v hlave obraz živá fotka
Zdanlivo koniec no na konci býva bodka
Syn padlého v boji chcel poznať svojho otca
V jeho šľapajach sa vydať bola preňho pocta
Nemal ideu a cieľ v žilách nemal jeho zápal
Mal spomienky v ktorých zmysel slepo hľadal
Možno na hladine tápal ako starec na mori
Možno žil v minulosti no pravda ta bolí
Rany nehojí radšej žiť v domnienke klamstva
Cúvnuť otočiť utekať báť sa?
Alebo nájsť ten pokoj myšlienky spomaliť
Zbaviť sa tých tieňov tiene dostať von z hlavy
Preto pokračoval úmorne len aby mohol zastať
Preto kráčal no už dávno nie za krajinu za štát
Pokračoval vpred za presvedčenie svojej viery
Precítenie pravdy v jeho srdci bolesť mierni
Biela paní ožiarila svetlom vyznačila smer
Podala mu pravdu vraví ver ži a ber
Už pochopil a vedel že žil dlhé roky v klame
A tak vrátil sa domou k rodine k životu k mame..