Tondík_95 - Chladná prázdnota
Napísal: 02 Okt 2013, 10:39
Chladná prázdnota:
Každý pozná ten beznádejný pocit ked život rozdáva silné rany v ktorých to chceš vzdať,proste skončiť.
Sedíš a do blba pozeráš,ani samého seba nevnímaš
telefón nedvíhaš ,pred všetkými utekáš
a jediné čo chceš je byť nachvíľu proste sám.
Ten pocit keď máš chuť všetko vzdať
ten pocit ked sa cítiš sám na uliciach,
tie myšlienky ktoré ti brania spať,
tie veci ktoré strácaš ktoré máš tak veľmi rád,
tie dni v ktorých pre niekoho znamenáš viac,
tie dni ked pociťuješ že ti už nik nie je kamarát.
to trápenie ktoré nejde z teba von,
ten čas ked sa slnko mení z mesiacom.
Všetko ťa to zožiera a ty nevieš už ako ďaľej,
uvedom si že nič neni také aké bolo včera ale stále na lepšie dni máš nádej.
Viem že niekedy nevychádza všetko podľa plánou,podľa predstáv,
musíš skúsiť zabudnúť na čo sa stalo a s niekým sa zabaviť aby si na to myslieť prestal
Dobre viem aké je schovávať slzy za smiech,aké to bolo včera a aké je to dnes.
Dobre viem aké je sa tváriť že je všetko v poriadku,
Dobre viem aké ťažké je hovoriť o tom na čo rozprávať nemáš chuť.
To všetko čím si prechádzaš ti dá na všetko iný pohľad,iný obraz,
To všetko čo sa deje ti ukazuje že máš bojovať a nie na zemi z pádu ostať.
Musíš vstať a ukázať čo v tebe je, nie za každú blbosť sa urážať ale byť pri tom ktorý ťa zo všetkými chybami aj tak miluje.
Za všetkým čo sa deje na všetko existuje dôvod,najviac si váž tých ľudí ktorí ked si mal dni čierne koľko ti ich sa dostať z toho pomohlo.
Váž si najviac seba,rodinu a blízkých, najviac pomoc pochopíš až vtedy keď pomocnú ruku v ťažkých dňoch pocítiš a kto je pravý priateľ v tom momente zistíš.
Tak daj hlavu hore a prestaň myslieť na to najhoršie,najviac bolí to čo sa už vrátiť nemôže...
Každý pozná ten beznádejný pocit ked život rozdáva silné rany v ktorých to chceš vzdať,proste skončiť.
Sedíš a do blba pozeráš,ani samého seba nevnímaš
telefón nedvíhaš ,pred všetkými utekáš
a jediné čo chceš je byť nachvíľu proste sám.
Ten pocit keď máš chuť všetko vzdať
ten pocit ked sa cítiš sám na uliciach,
tie myšlienky ktoré ti brania spať,
tie veci ktoré strácaš ktoré máš tak veľmi rád,
tie dni v ktorých pre niekoho znamenáš viac,
tie dni ked pociťuješ že ti už nik nie je kamarát.
to trápenie ktoré nejde z teba von,
ten čas ked sa slnko mení z mesiacom.
Všetko ťa to zožiera a ty nevieš už ako ďaľej,
uvedom si že nič neni také aké bolo včera ale stále na lepšie dni máš nádej.
Viem že niekedy nevychádza všetko podľa plánou,podľa predstáv,
musíš skúsiť zabudnúť na čo sa stalo a s niekým sa zabaviť aby si na to myslieť prestal
Dobre viem aké je schovávať slzy za smiech,aké to bolo včera a aké je to dnes.
Dobre viem aké je sa tváriť že je všetko v poriadku,
Dobre viem aké ťažké je hovoriť o tom na čo rozprávať nemáš chuť.
To všetko čím si prechádzaš ti dá na všetko iný pohľad,iný obraz,
To všetko čo sa deje ti ukazuje že máš bojovať a nie na zemi z pádu ostať.
Musíš vstať a ukázať čo v tebe je, nie za každú blbosť sa urážať ale byť pri tom ktorý ťa zo všetkými chybami aj tak miluje.
Za všetkým čo sa deje na všetko existuje dôvod,najviac si váž tých ľudí ktorí ked si mal dni čierne koľko ti ich sa dostať z toho pomohlo.
Váž si najviac seba,rodinu a blízkých, najviac pomoc pochopíš až vtedy keď pomocnú ruku v ťažkých dňoch pocítiš a kto je pravý priateľ v tom momente zistíš.
Tak daj hlavu hore a prestaň myslieť na to najhoršie,najviac bolí to čo sa už vrátiť nemôže...