Monolog - Úsvit a súmrak
Napísal: 06 Okt 2013, 19:19
00:11
Obyčajné ráno, preberáš sa zo spánku,
a aký bude dnes deň, nedá sa to odhadnúť,
utekáš si po kávu, hľadáš v sebe odvahu,
dumaš nad tým čo ti život naservíruje pod hlavu,
lúče ti deň spríjemnia, no neni to len o tom,
kokoti chcú stále aby si bol pre nich ten otrok,
v škole, či v práci, dávaju na teba pozor,
keď zakopneš tak súdia ťa tak každým tvojím krokom,
ale toto, je len ukážka ich sprostosti,
a teba nútia do steny pästou jebať zo zlosti,
večné udieranie, i keď si dobrákom od kosti,
do pol tretej v zamestnaní, bezvýznamné hodnoty,
odrobiť, zarobiť, rutina jak kostolník,
ide to tak neustále, musíme sa podrobiť,
rutina je každodenná, riaď sa podľa osnovy,
ak nechceš iba dookola kradnúť prachy otcovi,
Refrén: 2x
Hodina po hodine a deň po dni,
najkrajšie dni tu nemohli byť vždy,
úsvit po súmraku, svetlo za tmy,
pracuješ, makáš, oddychuješ a spíš,
/2/
Na obed sa vraciaš domov, do jedla máš nechuť,
jak keby ťa vyplavilo, ty sa ocitáš na brehu,
nemáš nehu, ľudia sú pre teba odpad,
keď chcú problém riešiť, dostanú od teba pod pás,
odkopnutý od sveta krížuješ im cestu,
prečo im sa darí?! lebo žijú život bez pút,
prečo tvoja veľká túžba je vzdialená jak Neptún,
o víťazstve by si chcel počuť iba zmienku,
a náznak, že sa vyjasní na lepšie časy,
to čo majú ostatní, toto kámo netreba ti,
sú tak trochu vyššie, to ti vážne nesmie vadiť,
potrebujú zaujať, nebuď stále neveriaci,
otrepaný deň, dej do súmraku prežívaš,
bez námahy nejdeš, pestré dni vždy nevítaj,
bez viery sa nehneš, poprajem ti k meninám,
ak odvtedy ťa nestretnem, tak mi zuby nevylám,
Refrén: 2x
Hodina po hodine a deň po dni,
najkrajšie dni tu nemohli byť vždy,
úsvit po súmraku, svetlo za tmy,
pracuješ, makáš, oddychuješ a spíš,
