TZ - Nepoznám
Napísal: 28 Nov 2013, 22:07
potichu sa blíži no ja tuším že je s nami,
fiktívnu realitu vôkol rozptyľujú zrkadlá,
to že sa vrátila sprevádzajú roky fámy,
kto skončí jak sa nevie, zmena tá je trvalá,
ploty tie som podliezol, a utekám čo sily stačia,
čas ten mi nezostal, tak premýšľam čo bude ďalej,
šťastie mi nepraje, oblohu pohltili mračná,
temnota prichádza a ja sa vraciam znovu na štart,
jej hlúpe preteky, alias závod s časom - vražda,
prečo to robí vie len ona, temná pritom krásna,
keď bude po mne ona nebude môcť v kľude zaspať,
je taká vážna, trpkosť ako krutá bolesť v ďasnách,
one je múza pre ňu tvorím pre ňu dýcham,
no ju to netrápi, dotkne sa ma a uteká preč,
trápi ju pýcha, cesta moja tá nevedie nikam,
"bez týchto riadkov nikdy v živote nič nedosiahneš".
R: hlava je plná, no nič odstrániť sa nedá,
tak prišiel čas chytiť sa papiera a pera,
nenájdeš seba, ani pokoj, je to zvláštne,
nevieš či písať slohy, prózu a či tupé básne / 2x
je mojim zlozvykom tou túžbou niečo tvoriť,
zakódovaná reč pomocou slovných hračiek sorry,
ten divný pocit ako prebudenie z nočnej mori,
presne keď myšlienky mi v hlave dupú ako slony,
začal som písať a tou formou stále rastiem,
prv som bol vlastným pánom ja teraz to hlúpe pero,
tie staré texty, aj tie nové, všetko je to na smiech,
to je tá daň keď niekam bežíš nevieš akým smerom,
je to len realitou, výpoveď mojich očí,
to čo som zažil, čo si myslím, to čo cítim,
dôkazom toho že špinu nezmyješ mytím,
a viem že netreba sa trápiť, keď niečo smutne skončí,
keby som bol len šťastný človek plný radosti,
nezačal by som s tým čo zaberá mi toľko času,
je to tak ľahké, keď sa vcítiš vnímaš hudby krásu,
týmto tu končím a utekám rýchlo na dostih.
R: hlava je plná, no nič odstrániť sa nedá,
tak prišiel čas chytiť sa papiera a pera,
nenájdeš seba, ani pokoj, je to zvláštne,
nevieš či písať slohy, prózu a či tupé básne / 2x
