Monolog - Vzdávame to
Napísal: 06 Jan 2014, 12:14
Plačeme a vstávame za každým ako padáme,
vieme že to bude horšie, v mozgu to tak mávame,
každú prehru berieme jak koniec nášho života,
je zakopaný v podzemí a snažíš sa ho vykopať,
a neveríme v nápravu, zmenu ničoho, nikoho,
neveríme sami sebe, snažíme sa veriť naším idolom,
a ľudom o ktorých sme pár krát zakopli,
zopár ľudom, ktorý ťa nechceli vidieť v radosti,
o čo jednoduchšie bolo by sa plaviť na mori,
o čo ťažšie čakať kým sa stará rana zahojí,
nemyslieť večer pred spaním na blbosti, starosti,
nedá sa, vešiame nad hlavy biele prápory,
pekné rýmy aj obsah.
suhlasim s nazorom nadomnou