Stránka 1 z 1

Pacient- rýchlovlak

PoslaťNapísal: 10 Jan 2014, 21:17
od Pacient_NV
Stredná škola muž a žena nepoznali svoje telá,
chcelo to čas aby sa naplnila lásky plná viera,
ktora spojila dvoch ludí a odrazu sú spolu,
narodil sa syna dcéra, vďaky vzdáva Bohu.

Syn kráčal otcovu cestu, udupanú, rovnú a presnú,
od malička nútený na kázne, na tvári mimiku skleslú,
modlitba, Boh a Cirkev maly byť nápl života,
nútený pohlad na svet kde chýba statika.

Do srdca hudba metalu dávala otvorené cesty,
časom prišiel talen a s chalana je bubeník istý,
mal plány plniť koncertové haly v hlave pocit slávy,
dodával mysšlienkam a snom plné váhy.

Ale prišli zle časi ocovi začalo jebať,
začal mlátiť syna a dcéru a nechcel prestať,
boli to dni kedy všetkých za chyby chcel trestať,
zišiel s cesty syn sa mu postavil a začal vrieskať.

Prišli horšie časi presťahovali sa na dedinu,
syn zmenil pohlad na svet, chcel nájst svoju rodinu,
našiel cestu k sebe, začali lepšie časy,
to už dobre vieme že chcel a opustil masy.

Našiel zopár priatelov ruka za ruku, telo za telo,
platili všetko spolu no druhá tvár hovorila niečo iné,
synové štastie ako vločka s neba zletelo,
a teraz ostal sám a sledoval ako nenávysť plynie.

Vyprávali že su kamaráti, že su zlatý a usmatý,
synko tomu uveril ale iba v mieri prežil,
aj ked vela toho zažil, čo s toho že sa snažil,
poslali ho preč prevzatý, život sklesnutý a osratý.

Možem povedať vy žebráci že ten synko som bol ja,
nemožete zmeniť, plieniť moje srdce, city pokoja,
Padol som na dno, vychutnal blato žiadne zlato,
vstal som s popola ako fénix nech ťa jebne za to.