Grafó - Rovnaký
Napísal: 15 Jan 2014, 19:23
Tma, temný vesmír, tam kde už nie sú hviezdy,
Vraj koniec, kiežby, kým dýchaš mŕtvi nie si.
Nádych príliš cenný, pre muža život ženy,
pre dieťa život mami, pre teba bezvýznamný.
Nevieš čo je cenné, to bez straty proste nejde,
ale zobrať to, je nefér, bez šance žiť lepšie.
Áno dobré, to vieme, deje sa to každodenné,
no prstom nepohneme, to nie je naša vec, že?
Narodil sa vstal, bál sa, nespoznával nič,
Nežni dotyk v srdci balzam, ktorý utíšil ho vždy.
Zmizol v prúde, slaných slz, smútok nebo zahalil,
srdce kameň, nenávisť, vidí seba, kričí, kto si.
Žijeme pohodlne, luxusne v kráľovstve, mŕtvych,
v srdciach odpad a humus je, ty pohľadom, súdiš.
Nevidíš, nemáš cit, poznačený smrťou tých..
pamätaj že rovnako ta dýka bodá do druhých.
Prvý, jeden z mnohých, on je utopený v moci,
Ani tŕne v nohách bosých, nezastavia jeho kroky.
Je chladný jeho zrak, je ako útok čiernej vdovy.
Cena ktorá odmenou, ti zaspať nedovolí.
Vykúpený časom rokmi, až kým si to uvedomí.
Čoho význam zhorí a čo v podstate sa zrodí.
Že rovnako to bolí, že z ľudí sú len sochy,
Či si sebe väčší pán, sme rovnaký, ja ako ty.
TOPka text