Axeapollospace - Milion ft. Relis, Mosignor
Napísal: 25 Feb 2014, 15:56Relis
Nechcem byť ako vy, na svete je milion ľudí
Nechcem zaujať všetkých ale žiť jak mi chutí
A preto je mi úplne jedno kto si a kde bývaš
budem ťa rešpektovať ak neznamenáš príťaž
Každý máme v sebe démonov ktorých kŕmime
Neustále klameme a všetkých naokolo súdime
Kedy pochopíme, že my tu nie sme kvôli tomu
aby sme bojovali ale sadli si k spoločnému stolu
A ja verím že sa raz naučíme žiť na tejto zemi
že príde podnet ktorý nás od základu zmení
Tam vonku sú ľudí ktorých to už nebaví
Aj tak ďalej snažia sa pretože c´est la vie
Precestujem tento svet kľudne aj sto krát
A nikde nenájdem ľudí čo budú sa rovnať
Lebo každý sme iný, a máme iný zmysel žitia
Nie je však človek ktorý sa nebojí prítmia
Mosignor
Vraj sú všetci ľudia rovní,ale všetci sú tak iní,
inak vyrastáme,vystrájame každý iné činy,
nečuduj sa keď nevinný bude zrazu vinný,
je tu duch,ktorý ťa sleduje a navádza na chyby.
Rodina je základ iba vtedy,keď ti pomôže,
a nie že dvadsať rokov sú furt matka s otcom na nože.
Nemôže to fungovať ak si zavretý jak v base,
premôže ťa strach a na to nepomôže paralen.
Milión ciest tu je a málokto z nás vybere tú správnu,
bohužiaľ máš smolu brácho,nikdy neodrbeš karmu.
A hodnoty jedna po druhej tu veľmi rýchlo kapú,
sako,boty sú dôležitejšie jak kamoš a brat tu.
Život utečie jak voda a ty čuduješ sa prečo,
si ho neprežil s tými,ktorí stavali ťa jak lego.
Lebo asi si mal v tej svojej hlave drblej prítmie,
ale tvoja vec,každý človek vie sám že kým je.
Demi (axeapollospce)
Dve cesty, je na nas či si spravnu zvolime
Či z davu zideme preč, ten sistem zlomime
Pritom tolkych veci sa tuna spravit bojime
Že to nebadane nevinde, potom ale slzy ronime
miliard ludi tuto, a s toho každa ina povaha
tak sa neboj ukaž že je v tebe ta odvaha
z každej strany sa na nas strach pozera
no život stale testovat sa nas pokuša
Všade možne je tu pri mne tolko mask
Že sa tu v nikom vo pravde Neviznam
Len v laske mojej, si v mojom srdci jedina
Pod, zoberiem ta tam hore až ku hiezdam, ye
(laska moja...)
Nechcem byť ako vy, na svete je milion ľudí
Nechcem zaujať všetkých ale žiť jak mi chutí
A preto je mi úplne jedno kto si a kde bývaš
budem ťa rešpektovať ak neznamenáš príťaž
Každý máme v sebe démonov ktorých kŕmime
Neustále klameme a všetkých naokolo súdime
Kedy pochopíme, že my tu nie sme kvôli tomu
aby sme bojovali ale sadli si k spoločnému stolu
A ja verím že sa raz naučíme žiť na tejto zemi
že príde podnet ktorý nás od základu zmení
Tam vonku sú ľudí ktorých to už nebaví
Aj tak ďalej snažia sa pretože c´est la vie
Precestujem tento svet kľudne aj sto krát
A nikde nenájdem ľudí čo budú sa rovnať
Lebo každý sme iný, a máme iný zmysel žitia
Nie je však človek ktorý sa nebojí prítmia
Mosignor
Vraj sú všetci ľudia rovní,ale všetci sú tak iní,
inak vyrastáme,vystrájame každý iné činy,
nečuduj sa keď nevinný bude zrazu vinný,
je tu duch,ktorý ťa sleduje a navádza na chyby.
Rodina je základ iba vtedy,keď ti pomôže,
a nie že dvadsať rokov sú furt matka s otcom na nože.
Nemôže to fungovať ak si zavretý jak v base,
premôže ťa strach a na to nepomôže paralen.
Milión ciest tu je a málokto z nás vybere tú správnu,
bohužiaľ máš smolu brácho,nikdy neodrbeš karmu.
A hodnoty jedna po druhej tu veľmi rýchlo kapú,
sako,boty sú dôležitejšie jak kamoš a brat tu.
Život utečie jak voda a ty čuduješ sa prečo,
si ho neprežil s tými,ktorí stavali ťa jak lego.
Lebo asi si mal v tej svojej hlave drblej prítmie,
ale tvoja vec,každý človek vie sám že kým je.
Demi (axeapollospce)
Dve cesty, je na nas či si spravnu zvolime
Či z davu zideme preč, ten sistem zlomime
Pritom tolkych veci sa tuna spravit bojime
Že to nebadane nevinde, potom ale slzy ronime
miliard ludi tuto, a s toho každa ina povaha
tak sa neboj ukaž že je v tebe ta odvaha
z každej strany sa na nas strach pozera
no život stale testovat sa nas pokuša
Všade možne je tu pri mne tolko mask
Že sa tu v nikom vo pravde Neviznam
Len v laske mojej, si v mojom srdci jedina
Pod, zoberiem ta tam hore až ku hiezdam, ye
(laska moja...)
