Paušál - Porcelán
Napísal: 04 Mar 2014, 17:53
- Čím som rástol zistil som, že život je ako porcelán,
kým sa mi nerozbil a ja som zistil ako som sa mohol dobre mať.
Aj napriek tomu horšiemu, som všetky kúsky pozbieral,
robil som to kvôli sebe, a nie aby za to bola odmena.
Pravidlá ? Kašlem na pravidlá, priestupky spravím tak či tak,
pestrosť krehkých vecí je ako všetky farbivá.
Prstami ryjem zážitky do vázy, tvárim sa ako zaklínač,
len škoda, že nemám magickú moc, asi len márnim čas.
Ver mi, ak máš z toho radosť, teším sa s tebou,
pocity nie sú plocha, nejdu len tak spestriť tapetou.
Som čím ďalej bližšie, aj keď letím ďaleko.
nevieš to precítiť tak ako ja, lebo nie si fajnšmekrom.
Celý čas som tváril, že sa ma nič netýka,
rozbíjal som pocity druhých, a nechcel zmeniť sa.
Z kúskov niekedy ostal prach, ja som hľadal ako spestriť čas,
a každú vec riešil vždy zas na posledný krát.