Klod Strapaty - Doba 2
Napísal: 23 Apr 2014, 21:23
Hao, poprosil by som názory :)
Strachom krmeny mefisto jebe antikrist do prdele,
falosne veriace kreatury nemaju naroky na ortele.
Jebe ich do truhly kope nakazene duse,
a nikto neni bez hriechov ciny svedomie ti kuse.
Retaze cez dialku pocut marna snaha o exodus,
poskrvene korene trha konec ludskeho povodu.
A kotol je uz pripraveny z diery leze diabol,
naciahnute pazure ako zajace za usi taha nadol.
vycerene zuby a jazyk ochutnava tvare,
nepomoze obet ani postoj v pentagrame.
Ohen je uz zalozeny a cesta praska v svikoch,
panika sa nastoluje nastava kazdodenne psycho.
Nastáva tu psycho z ktorého niet pre ludi uniku,
pocit klaustrofobika v zafajcenom podniku.
Ako Spartacus je vytrvaly bojovnik je cviceny,
nema achillovu patu nemoze byt zniceny.
Predstav si tupotu ktora reze pomaly ti kosti,
maceta v spravnych rukach ktora navstevou ta poctí.
V dlhych prstoch zviera kosu s usmevom na tvari,
masaker, krviprelievanie caka na cas spravny.
Po stenach pentagramy znaky cierna ruka diabla,
prekliaty prisluhovac nadej v ociach zhasla.
Pohlad v ociach temny ako obloha pri zatmeni,
masovy vrah, vrazda a nenavist z duse prameni.
Peklo je už prichystané kvota sa už plní,
a žeravý plameň sa pod plným kotlom vlní.
Naostrené pazúre sa blištia v svetle ohňa,
s okovami na rukách tu niet úniku z dola.
Brána je už otvorená zavítala čistka,
nadol pôjdu všetci ktorým to mefisto odpíska.
Prebere tu vládu a nastolí tu chaos,
a my zabudneme nato čo dopredu nás hnalo.
Iskry v očiach vyhasnuté ako na funuse sviečky,
skáčeme jak pískajú lebo takto lepšie svedčí.
A skrývame sa a utekáme ale nevieme že predčím,
zaháňajú nás do kútov my stávame sa slepší.
A chystajú sa na nás, satan šíri strach tmou,
a nepomôže si zobrať, život rukou vlastnou.
Chováme si diabla ktorý sa krmí našou skazou,
a nebude už rozdiel medzi ortieľom a spásou.
Falošný sa v nádeji teraz obracajú na boha,
ked sen sa stáva skutočnosťou naháňa ich mátoha.
Zlatý lístok do neba vystrieda permanentka v pekle,
a nabalený kufor nahradí zavesený skelet.
Oheň očisty je založený v kotli vrie už voda,
démon pohľadom ťa bodá a pred kotlom dlhá fronta.
Tam kde charakter už zmizol šlahá plameňom do tváre,
a umučený sused smutným pohľadom ťa sklame.
Rútime sa do priepasti s vidinou oázy,
a čakáme na spasiteľa ktorý nikdy nedorazí.
Opraty pevne v rukách držíme smer jednoznačne peklo,
dlhá cieľová rovina, a vražedné tempo.
Strachom krmeny mefisto jebe antikrist do prdele,
falosne veriace kreatury nemaju naroky na ortele.
Jebe ich do truhly kope nakazene duse,
a nikto neni bez hriechov ciny svedomie ti kuse.
Retaze cez dialku pocut marna snaha o exodus,
poskrvene korene trha konec ludskeho povodu.
A kotol je uz pripraveny z diery leze diabol,
naciahnute pazure ako zajace za usi taha nadol.
vycerene zuby a jazyk ochutnava tvare,
nepomoze obet ani postoj v pentagrame.
Ohen je uz zalozeny a cesta praska v svikoch,
panika sa nastoluje nastava kazdodenne psycho.
Nastáva tu psycho z ktorého niet pre ludi uniku,
pocit klaustrofobika v zafajcenom podniku.
Ako Spartacus je vytrvaly bojovnik je cviceny,
nema achillovu patu nemoze byt zniceny.
Predstav si tupotu ktora reze pomaly ti kosti,
maceta v spravnych rukach ktora navstevou ta poctí.
V dlhych prstoch zviera kosu s usmevom na tvari,
masaker, krviprelievanie caka na cas spravny.
Po stenach pentagramy znaky cierna ruka diabla,
prekliaty prisluhovac nadej v ociach zhasla.
Pohlad v ociach temny ako obloha pri zatmeni,
masovy vrah, vrazda a nenavist z duse prameni.
Peklo je už prichystané kvota sa už plní,
a žeravý plameň sa pod plným kotlom vlní.
Naostrené pazúre sa blištia v svetle ohňa,
s okovami na rukách tu niet úniku z dola.
Brána je už otvorená zavítala čistka,
nadol pôjdu všetci ktorým to mefisto odpíska.
Prebere tu vládu a nastolí tu chaos,
a my zabudneme nato čo dopredu nás hnalo.
Iskry v očiach vyhasnuté ako na funuse sviečky,
skáčeme jak pískajú lebo takto lepšie svedčí.
A skrývame sa a utekáme ale nevieme že predčím,
zaháňajú nás do kútov my stávame sa slepší.
A chystajú sa na nás, satan šíri strach tmou,
a nepomôže si zobrať, život rukou vlastnou.
Chováme si diabla ktorý sa krmí našou skazou,
a nebude už rozdiel medzi ortieľom a spásou.
Falošný sa v nádeji teraz obracajú na boha,
ked sen sa stáva skutočnosťou naháňa ich mátoha.
Zlatý lístok do neba vystrieda permanentka v pekle,
a nabalený kufor nahradí zavesený skelet.
Oheň očisty je založený v kotli vrie už voda,
démon pohľadom ťa bodá a pred kotlom dlhá fronta.
Tam kde charakter už zmizol šlahá plameňom do tváre,
a umučený sused smutným pohľadom ťa sklame.
Rútime sa do priepasti s vidinou oázy,
a čakáme na spasiteľa ktorý nikdy nedorazí.
Opraty pevne v rukách držíme smer jednoznačne peklo,
dlhá cieľová rovina, a vražedné tempo.