HipHopForum.sk

3 roky na malom učte kráčal s maminou,
cez vyšlapaný chodnik je to spomienkou prašivou,
prekročil prah nového miesta bola školka,
kde mal byť moj druhý domov a mama učitelka.

Hamblivý typ, s nikým som sa nerozprával,
až keď mi to jeden pán nasilu prikázal,
priplachtil som sa k skipine rovnocenných,
videl som v nich seba a ten pocit bol nemenný.

Stala sa z nás banda malých uprdených soplákov,
vystrájali chlopotiny občas čumeli do oblakov,
nemali sme nič, mladý život,
postupom času mohol byť zomňa celkom dobrý pilot.

Zakladka otvarala nove cesty do tohoto sveta,
pravda ešte skrytá, užival si čo ? čo sa pýta,
taká istá banda, zoskupenie iba starší,
bokom išla hamba, sebakrytie je to navždy.

Na konci deviateho prišla ku mne karma,
všetko sa začalo točiť od včera po zajtra,
osobny život na dne vedel som že krachnem,
neznami mi podal ruku ževraj nech nespadnem.

Sviatosť oltárnu vymenil za papier a pero,
prvé začiatky na smiech no teraz triela delo,
prvé stretnutie s majkom v ruke po záruke,
na tvári úsmev ktorý sa nepoddal bazuke.

Zažitky na ktore nezabudnem fakt nikdy,
viem že bol som rýchly ale tie časy už zmizli.
dnes som ešte rýchlejší a vacej v strehu,
výhra je moj kopec a tak šlapem pre ňu.

Prešlo niekolko rokov aj tak sme stále spolu,
okolo jedneho stolu mame šancu ktorú,
využije každý z nás, každý jeden brat,
nevracaj sa pokal nevieš čo znamena kamarat.