Mart-IN Samovrah
Napísal: 02 Júl 2014, 16:34Tento text som napísal na jeden krát. Snažil som sa zamerať hlavne na obsah a rýmy teraz neboli dôležité. Budem rád ak si to niekto prečíta celé...a aj ohodnotí fakt mi to pomôže...takéto texty nepíšem často...:))
Každý deň práca a ten istý stereotyp,
ráno do práce v noci domov rozjebaný.
Na svoju ženu nemáš čas tak jak na deti,
nevieš o nich skoro nič si z toho na nervy.
Chýba ti súkromie preto odchádzaš z práce,
balíš si kufre žene ani slovo ujdeš ako pacient,
z liečebne deťom ruku nepodáš útek je riešenie.
Východisko zo všetkého, života jebnutého,
Myslíš len na otca svojho jediného,
ktorý to už všetko má úspešne za sebou.
Cítiš na sebe veľké bremeno deti plačú,
myslia na teba pár dní si sa im už neozval.
V aute plná nádrž, kade vedie cesta nevieš
proste ideš, deti smutné no mobil im nezdvihneš.
Vyjdeš mimo cestu na malú lesnú cestičku,
myslíš na ženu ako jej slza steká po líčku.
Štyri dni sa sa nikomu neozval rodina má strach,
niekde v lesíku si našiel domček ako v rozprávkach.
Tiché,tajné miesto z ktorého ide des a strach,
spomínaš na detstvo v podobnom prostredí si vyrastal.
Piaty deň je rodina bez teba a ty si sám,
už po tebe pátrajú všetci známy,rodina a priatelia.
Si ďaleko od mesta a od celej zhnitej spoločnosti,
robí ti to radosť konečne máš nádych slobodný.
Ďalší deň ti dochádza že sa už nechceš vrátiť,
že toto je to miesto kde sa chceš od tela oddialiť.
Rozmýšľaš nad svojím posledným krokom,
v mysli ideš naspäť dozadu niekoľko rokov.
Vieš, že si dosiahol všetko čo si v živote chcel,
vieš že už máš dosiahnutý z detstva sen.
Siedmy deň ráno vyberieš lano z auta,
čakáš na večer no nevieš sa ho dočkať.
Lano pripravené čakáš na siedmu hodinu,
stúpiš na stoličku, nohami strčíš ju.
Začneš sa škrtiť a v tej chvíli chceš vidieť rodinu,
telo sa škrtí a duša vraví spravil si chybu naprav ju.
Vo vrecku nôž prejebeš lano červený sadáš do auta,
ukrutnou rýchlosťou, plyn na podlahe obiehaš nákladiak.
Zrazu auto pred tebou dostáva šmyk,
strhneš volant chceš urobiť trik.
Najebal si to priamo do auta pred tebou,
železo z nákladiaku rozjebalo ti temeno.
Hromadná havária plno mŕtvych ľudí,
zomieraš ihneď aj ty si jeden z nich.
Každý deň práca a ten istý stereotyp,
ráno do práce v noci domov rozjebaný.
Na svoju ženu nemáš čas tak jak na deti,
nevieš o nich skoro nič si z toho na nervy.
Chýba ti súkromie preto odchádzaš z práce,
balíš si kufre žene ani slovo ujdeš ako pacient,
z liečebne deťom ruku nepodáš útek je riešenie.
Východisko zo všetkého, života jebnutého,
Myslíš len na otca svojho jediného,
ktorý to už všetko má úspešne za sebou.
Cítiš na sebe veľké bremeno deti plačú,
myslia na teba pár dní si sa im už neozval.
V aute plná nádrž, kade vedie cesta nevieš
proste ideš, deti smutné no mobil im nezdvihneš.
Vyjdeš mimo cestu na malú lesnú cestičku,
myslíš na ženu ako jej slza steká po líčku.
Štyri dni sa sa nikomu neozval rodina má strach,
niekde v lesíku si našiel domček ako v rozprávkach.
Tiché,tajné miesto z ktorého ide des a strach,
spomínaš na detstvo v podobnom prostredí si vyrastal.
Piaty deň je rodina bez teba a ty si sám,
už po tebe pátrajú všetci známy,rodina a priatelia.
Si ďaleko od mesta a od celej zhnitej spoločnosti,
robí ti to radosť konečne máš nádych slobodný.
Ďalší deň ti dochádza že sa už nechceš vrátiť,
že toto je to miesto kde sa chceš od tela oddialiť.
Rozmýšľaš nad svojím posledným krokom,
v mysli ideš naspäť dozadu niekoľko rokov.
Vieš, že si dosiahol všetko čo si v živote chcel,
vieš že už máš dosiahnutý z detstva sen.
Siedmy deň ráno vyberieš lano z auta,
čakáš na večer no nevieš sa ho dočkať.
Lano pripravené čakáš na siedmu hodinu,
stúpiš na stoličku, nohami strčíš ju.
Začneš sa škrtiť a v tej chvíli chceš vidieť rodinu,
telo sa škrtí a duša vraví spravil si chybu naprav ju.
Vo vrecku nôž prejebeš lano červený sadáš do auta,
ukrutnou rýchlosťou, plyn na podlahe obiehaš nákladiak.
Zrazu auto pred tebou dostáva šmyk,
strhneš volant chceš urobiť trik.
Najebal si to priamo do auta pred tebou,
železo z nákladiaku rozjebalo ti temeno.
Hromadná havária plno mŕtvych ľudí,
zomieraš ihneď aj ty si jeden z nich.
...toto si zajebal jak vyhovorku...chod pisat prózu