Goofy & Heroin - Plnýprazdnoty
Napísal: 31 Aug 2014, 10:37
Goofy:
Čo je somnou ? netuším, som off line, off side bez duši,
vážne chcem už žiť, ale nuda ma chce zneužiť,
no ja nie som Radikál, neviem si ju vychutnať,
v hlave len panika, nedokážem chvílu stáť.
Vo svojej hlave stále v čase bežím a blúdim,
som sám, aj keď je na svete šesť miliárd ludí,
Topím sa v myšlienkach, neviem plávat, ja sa nevyznám
v týchto vodách...asi rýchlo skonám
Nechce sa mi ani dýchať, som stoho úplne mimo,
čas beží, neviem jak ho využit, asi mi ujde život.
Čumím do zrkadla, nevidím žiadny náznak života,
asi mi už ušiel, som tu sám jak sirota.
Spomínam na zlé veci, čo som zažil odkedy som,
občas som bol väčší debil ako Homer Simpson,
Viem slzy nepomôžu, no ja aj tak nariekam,
som plný prázdnoty, opustený, stále sám.
Heroin:
osud mi vyfúkol šťastie ako kúzelníci, jebať
sám neviem povedať či niečo ešte ku nej cítim, jebať
z pocitov sa vytratila drvivá väčšina, jebať
aj tú poslednú nádej vo mne zdrvila veštica-vedma
v motivacii je len prázdno, ľudia sú jak bublifuk
snažia sa ju fúknuť do mňa, no ja rozháňam to publikum
nemyslia to možno zle, ale ja im o ňu nestojím
teda skôr to nezaberá a depky sú miesto nich
myšlienky su rozhádzane v tajomstve jak pexeso
hladám sa v tom skoro stále no netuším, že kde som
a bolo to tak silné, že by sme až pohli hory
nemám sa hrať so psami, lebo by vraj mohli pohrýzť
raz si to šťastie zložím jak som v dectve skladal puzzle
a ja nie som svetec nad hlavou nemám svätožiaru
vyplním to prázdno v sebe, dnes skrývam to za kapucne
berem to jak je a sám prejdem tým svetom žialu.
Čo je somnou ? netuším, som off line, off side bez duši,
vážne chcem už žiť, ale nuda ma chce zneužiť,
no ja nie som Radikál, neviem si ju vychutnať,
v hlave len panika, nedokážem chvílu stáť.
Vo svojej hlave stále v čase bežím a blúdim,
som sám, aj keď je na svete šesť miliárd ludí,
Topím sa v myšlienkach, neviem plávat, ja sa nevyznám
v týchto vodách...asi rýchlo skonám
Nechce sa mi ani dýchať, som stoho úplne mimo,
čas beží, neviem jak ho využit, asi mi ujde život.
Čumím do zrkadla, nevidím žiadny náznak života,
asi mi už ušiel, som tu sám jak sirota.
Spomínam na zlé veci, čo som zažil odkedy som,
občas som bol väčší debil ako Homer Simpson,
Viem slzy nepomôžu, no ja aj tak nariekam,
som plný prázdnoty, opustený, stále sám.
Heroin:
osud mi vyfúkol šťastie ako kúzelníci, jebať
sám neviem povedať či niečo ešte ku nej cítim, jebať
z pocitov sa vytratila drvivá väčšina, jebať
aj tú poslednú nádej vo mne zdrvila veštica-vedma
v motivacii je len prázdno, ľudia sú jak bublifuk
snažia sa ju fúknuť do mňa, no ja rozháňam to publikum
nemyslia to možno zle, ale ja im o ňu nestojím
teda skôr to nezaberá a depky sú miesto nich
myšlienky su rozhádzane v tajomstve jak pexeso
hladám sa v tom skoro stále no netuším, že kde som
a bolo to tak silné, že by sme až pohli hory
nemám sa hrať so psami, lebo by vraj mohli pohrýzť
raz si to šťastie zložím jak som v dectve skladal puzzle
a ja nie som svetec nad hlavou nemám svätožiaru
vyplním to prázdno v sebe, dnes skrývam to za kapucne
berem to jak je a sám prejdem tým svetom žialu.