párnikrr x martif///ornament
Napísal: 10 Mar 2015, 10:02párnikrr
A ty vidíš ma stáť tam v rohu,
Lebo nechcem byť s ľuďmi jak ste vy.
A ty vidíš ma stáť tam v rohu!
To je za trest že ja nie som jak ste vy.
Asi navždy budem stáť v rohu,
Lebo nechcem byť s ľuďmi jak ste vy.
Vidím ich otvárať ústa no nepočujem ten ich šepot,
Skáču na mňa ich oči a zdesené pohlady.
Chcú ma zničiť no ja ich útok opätujem nehou,
Skáču na mňa ich oči a zdesené pohlady.
Nie sú vo mne a vraj nechcú no chceli by,
Všetci sme rovnakí pred rokmi teraz sme chceli byť.
Že vraj ma úplne zmenil ten pervitín,
Vás všetkých pre zmenu ukradli nezmysly.
Oči vidia tolko bôlu že ďalej už nevládzu,
Zatváram ich nech ich tie vaše náboje nenájdu.
Ja som prijal pravdu a spadol na zem jak lístie,
Hah, oni tam len ostali visieť.
martif
Vidím ako otvárajú papuľu no nič nepočujem,
vidím ich ako zazerajú ani sa im nečudujem,
viem čo sú zač a viem že ich pohľad nezmením,
nejdem sa pokúšať o ich vnútorné zmeny,
je ťažké odolať ich slovám a zatvoriť dvere,
no nie nemožné treba utekať ako žrebec,
vždy keď som v ich blízkosti tak sa im mrví tvár,
viem ich prečítať všetkých ako šlabikár.
Je im jedno aký je tvoj charakter a osobnosť,
vidia len to čo máš na sebe aj keď toho nieje dosť,
už som si povedal dosť že radšej spálim ten most,
súdiť knihu podľa obalu more tak sa pojebte,
nepáči sa vám môj výzor tak sa rýchlo zastreľte,
súdiť nemal by nikto a hlavne podľa handier,
zatváram bránu a púšťam na nich smršť guliek z hradieb,
s takými kokotmi nikdy za dobre nikdy neprestanú tieto boje.
Budeme radi za každý váš komentárr
A ty vidíš ma stáť tam v rohu,
Lebo nechcem byť s ľuďmi jak ste vy.
A ty vidíš ma stáť tam v rohu!
To je za trest že ja nie som jak ste vy.
Asi navždy budem stáť v rohu,
Lebo nechcem byť s ľuďmi jak ste vy.
Vidím ich otvárať ústa no nepočujem ten ich šepot,
Skáču na mňa ich oči a zdesené pohlady.
Chcú ma zničiť no ja ich útok opätujem nehou,
Skáču na mňa ich oči a zdesené pohlady.
Nie sú vo mne a vraj nechcú no chceli by,
Všetci sme rovnakí pred rokmi teraz sme chceli byť.
Že vraj ma úplne zmenil ten pervitín,
Vás všetkých pre zmenu ukradli nezmysly.
Oči vidia tolko bôlu že ďalej už nevládzu,
Zatváram ich nech ich tie vaše náboje nenájdu.
Ja som prijal pravdu a spadol na zem jak lístie,
Hah, oni tam len ostali visieť.
martif
Vidím ako otvárajú papuľu no nič nepočujem,
vidím ich ako zazerajú ani sa im nečudujem,
viem čo sú zač a viem že ich pohľad nezmením,
nejdem sa pokúšať o ich vnútorné zmeny,
je ťažké odolať ich slovám a zatvoriť dvere,
no nie nemožné treba utekať ako žrebec,
vždy keď som v ich blízkosti tak sa im mrví tvár,
viem ich prečítať všetkých ako šlabikár.
Je im jedno aký je tvoj charakter a osobnosť,
vidia len to čo máš na sebe aj keď toho nieje dosť,
už som si povedal dosť že radšej spálim ten most,
súdiť knihu podľa obalu more tak sa pojebte,
nepáči sa vám môj výzor tak sa rýchlo zastreľte,
súdiť nemal by nikto a hlavne podľa handier,
zatváram bránu a púšťam na nich smršť guliek z hradieb,
s takými kokotmi nikdy za dobre nikdy neprestanú tieto boje.
Budeme radi za každý váš komentárr