Stránka 1 z 1

TZ - YNSTYLM vol.2

PoslaťNapísal: 11 Máj 2015, 02:03
od Atentat

Po roku a pol do toho istého beatu,
svet sa v ňom točí, nejde ho vypnúť,
spomienky vracajú sa späť jak flashe,
stále neprišiel kľud, stále neprišiel reset,

v hlave je vírus nepomôže Eset,
ctr, alt, delete ani escape,
stále som tam kde som postával vtedy,
milión zážitkov a milión šedín,

a vraciam sa v myšlienkach naspäť tam vkuse,
neviem to brzdiť za rohom číha prúser,
som na tenkom ľade a pomaly praská,
"čo je to šťastie a čo je to láska",

nehľadám, nemusím, netreba, nechcem,
s hateom sa akosi pretrhlo vrece,
v tom meste tieňov a kostlivcov v skrini,
povedz kto vydržal, kto je tak silný,

som vyrástol, zostárol o kúsok znova,
s novými cieľmi pripravený zdolať,
všetko čo príde predomňa či zamňa,
ísť stále na doraz veď v tom je tá sranda,

ja pamätám na nás ty už nevieš že kto som,
už vidím tu lady jak tam stojí s kosou,
a pýta sa či ešte mám niečo v pláne,
nech robí čo chce, čo sa má stať sa stane.

roky tie bežia a ľudia sú iní,
z neznámych známi a z priateľov špiny,
no nevadí berem to život je taký,
aj slnečné nebo zahalia mraky,

roky tie bežia a ľudia sú iní,
z neznámych známi a z priateľov špiny,
no nevadí berem to život je taký,
aj slnečné nebo raz zahalia mraky.


/skit/

Môžem si povedať, chcel si to tak,
tak príjmi svoj osud a ber to jak chlap,
no zakaždým pripletie sa niečo nové,
čo celú tu nádej necháva zhorieť,

som Dano čo zaspáva neskoro ráno,
nie Dano jak Čisty, nie sám sebe pánom,
skôr android čo čaká na prijatie správy,
že všetko je OK, že všetko sa spraví,

už neverím v náhody jak malý chlapec,
už neverím že pôjdem hore jak starec,
už neverím v reči len z počutia iných,
už neverím že niečo nahradí knihy,

všetko sa zmenilo, už nevidno základy,
aj ľudia zmizli, povedz kto ich len nahradí,
no myšlienky čakajú v perfektnom stave,
a rozum si hľadá zámienku pre nádej,

netreba čakať kým pride to tsunami,
čo zničí to všetko čo trvalo postaviť,
niečo je zamnou a niečím len prechádzam,
zmyslená postava, true či len predstava,

niekedy bavilo ma písať rými,
som dúfal že zmením sa, stanem sa iným,
no čas ide ďalej, som rovnaký stále,
len tie veci vôkol sú stratené v dave,

roky tie bežia a ľudia sú iní,
z neznámych známi a z priateľov špiny,
no nevadí berem to život je taký,
aj slnečné nebo zahalia mraky,

roky tie bežia a ľudia sú iní,
z neznámych známi a z priateľov špiny,
no nevadí berem to život je taký,
aj slnečné nebo raz zahalia mraky.


/skit/