Martif // Navonok pekný párik, doma psycho
Napísal: 24 Jún 2015, 07:23Na konci ulice stojí starší dom iba mladý párik žije v ňom,
nemajú žiadne deti sem tam počuť klasiku pekný tón,
žena pracuje od siedmej do tretej muž od ôsmej do piatej,
majú psa no nieje to strážny typ skôr cez deň iba spí,
je to tichá ulica môže byť hocičo všetko cez deň sní,
povedal som si skúsim šťastie s kuklou na hlave privyrobím si.
Po týždni sledovania nasadám do rozpadnutého auta,
zbraň za opaskom kukla v ruke vo vzduchu zvláštna aura,
všade naokolo je ticho ako o polnoci zastávam pri dome,
idem k bráničke preliezam do starej záhradky z kuklou na hlave,
nemilým štekotom privíta ma pes kopancom do hlavy končím des,
vchádzam do domu cez staré drevené dvere mrazivý pocit.
Cítim hrozný smrad pokazeného mäsa niečo tu smrdí niečo tu nehrá,
smerujem do izby tam prikrytý nábytok aj každá stena,
otáčam sa idem čeknúť kuchyňu na to čo som videl nikdy nezabudnem,
na strope pripevnené reťaze a telá visiace dojebané úplne bez tváre,
zrazu počuť odomykanie dverí zo zadného vchodu idem von ku bráne,
tá suka ma omráčila priviazala za nohy ku stropu bránil som sa márne.
Padol som za obeť mladému navonok krásnemu páriku,
v ich dome premyslená mučiareň niet z domu úniku,
sťahujú ľudí z kože bijú teleskopom nakoniec zaživa urobia pitvu,
elektrické šoky v pozadí hrá Beethoven na ulici počuť klasiku,
mladý ľudia čo pracujú a zarábajú peniaze doma sa ich pravá tvár ukáže.
nemajú žiadne deti sem tam počuť klasiku pekný tón,
žena pracuje od siedmej do tretej muž od ôsmej do piatej,
majú psa no nieje to strážny typ skôr cez deň iba spí,
je to tichá ulica môže byť hocičo všetko cez deň sní,
povedal som si skúsim šťastie s kuklou na hlave privyrobím si.
Po týždni sledovania nasadám do rozpadnutého auta,
zbraň za opaskom kukla v ruke vo vzduchu zvláštna aura,
všade naokolo je ticho ako o polnoci zastávam pri dome,
idem k bráničke preliezam do starej záhradky z kuklou na hlave,
nemilým štekotom privíta ma pes kopancom do hlavy končím des,
vchádzam do domu cez staré drevené dvere mrazivý pocit.
Cítim hrozný smrad pokazeného mäsa niečo tu smrdí niečo tu nehrá,
smerujem do izby tam prikrytý nábytok aj každá stena,
otáčam sa idem čeknúť kuchyňu na to čo som videl nikdy nezabudnem,
na strope pripevnené reťaze a telá visiace dojebané úplne bez tváre,
zrazu počuť odomykanie dverí zo zadného vchodu idem von ku bráne,
tá suka ma omráčila priviazala za nohy ku stropu bránil som sa márne.
Padol som za obeť mladému navonok krásnemu páriku,
v ich dome premyslená mučiareň niet z domu úniku,
sťahujú ľudí z kože bijú teleskopom nakoniec zaživa urobia pitvu,
elektrické šoky v pozadí hrá Beethoven na ulici počuť klasiku,
mladý ľudia čo pracujú a zarábajú peniaze doma sa ich pravá tvár ukáže.