TZ - DISSAPOINTED
Napísal: 13 Aug 2015, 01:59
Ku hviezdam či k zemi, nenapraviteľný debil,
stále čakám na ten moment kedy sa to všetko zmení,
načo spánok, načo stresy, keď ten čas tak rýchlo beží,
dneska štyridsať stupňov a o pár minút sneží,
ľudia trápiaci sa zaspávajú s tým pocitom viny,
boja sa niečo spraviť, boja sa byť iní,
nechcú a ani neveria tak postávajú vzadu,
a smejú sa na ľuďoch ktorí pri nich spadnú,
sme zamotaní vo svete no únik ten je zbabelý,
ja radšej v kľude prijmem všetko čo mi osud nadelí,
utekať už nechcem pred ničím, veď je to pasé,
len sám kvôli sebe prežiť život ako v base,
je to čudné leto, trochu iné než som dúfal,
nikde žiadne problémy a nikde žiadne putá,
možno trocha nezvyk, domček z kariet zatiaľ stojí,
a o to že ma zavalí sa už nejak nebojím,
a tebe čo to čítaš, dobre vieš že si len jedna,
čo pomoce mi hlavu rýchlo, za ktorou chcem behať,
každý jeden večer s tebou má obrovský význam,
a ďakujem ti teda zato že si vlastne prišla,
minulosť tu zostane a nikto z nás ju nezmení,
no koho vlastne zaujíma, nechajme ju vo väzení,
si z časti nezmenená, našťastie z tej dobrej strany,
a aj ja sa chcem pokúsiť, zmeniť všetko čo ti vadí,
možno moje správanie a možno moje vtipy,
no môžeš si byť istá že som šťastný že ťa vidím,
že som šťastný keď sme vonku a aj vtedy keď sa smeješ,
a toto v čudných nociach ako v tejto trocha hreje.