Vyznanie lásky
Napísal: 05 Feb 2018, 00:50Opúšťam Ťa, prepáč, nie je to tak, že to chcem,
Ja si len chcem splniť jeden dávny sen,
Možno, že som sebec, no o šťastie mi ide,
Teraz ale zisťujem o čo všetko prídem.
Mám v srdci smútok, že odchádzam preč,
Nezabudni na to, že o 9 mesiacov sa zase vrátim späť,
Máš miesto v mojom srdci za hradbami mojimi,
V hlave množstvo spomienok za chvíľami peknými.
Chce to dávku odvahy, všetko toto zahodiť,
No mám pocit, že pre tento moment som sa musel narodiť,
Viem, že Ti budem chýbať, možno aj slzičku vyroníš,
Príde ale čas keď moje rozhodnutie pochopíš,
Vzdávam sa života s ľuďmi skvelými,
Kráčam do neznáma, verím, že s podporou Teba a celej ŠP rodiny.
Iba vyvolený dostanú tento list,
Aby pochopili, že tento deň raz musel prísť,
Miloš s Majkou, Ivka, Aďka a rodina Mullerových,
Vy ste pre mňa ľudia, ktorých považujem za skvelých.
Ivanke venujem týchto zopár slov,
chcem aby si vedela, že mi bolo cťou,
spoznať Ťa, škrabkať, pomôcť keď sa dalo,
za 2 a pol roka sme však stihli toho málo.
Keď Ťa niečo bude trápiť spomeň si na mňa,
Keď som Ťa ťahal do kúpeľne, aby si sa pozrela do zrkadla,
Si silná osobnosť Ty to určite hravo zvládneš,
Prečítaj si tieto slová, keď na kolená opäť spadneš.
Slzy na krajíčku mám, keď Ťa opúšťam,
No VŽDY budem pri Tebe stáť to ti môžem prisahať,
Vzdal som sa Ťa, lebo mi na šťastí druhého záležalo,
Inak by to vyzeralo, kebyže si nezačneš so Samom.
Nie sú to výčitky, len moje srdce otvorené,
Bol som vážne šťastný, keď som zaspával pri Tebe,
Naše malé veľké tajomstvo nikomu neprezradím,
A túto spomienku nikdy z hlavy nevyradím.
Viem, že už plačeš predsa len Ťa poznám,
Som zvedavý, či iného takého skvelého spoznám,
Posledné riadky v tomto priznaní,
Nestoj na mieste a choď si za svojimi snami.
Buď v živote šťastná, prosím Ťa to sľúb,
A toho pravého chlapa celým srdcom ľúb,
Si jedinečná bytosť začni tomu veriť,
A nájdi v sebe odvahu svoj život zmeniť.
Teraz tieto verše venujem Ti na rozlúčku,
Aj keď odchádzam, nemaj hlavu v smútku,
Ja sa zase vrátim, opäť môj smiech počuť budeš,
A ja budem šťastný, keď ten Tvoj budem počuť tiež.
Tento list dostaneš iba Ty,
Aby si vedela, že tak to musí byť,
Potrebujem zistiť, čo od života chcem,
Zistiť že, stratím veľa , keď teraz odídem.
Možno sme si súdení, no nie je ten správny čas,
To by mal pochopiť každý jeden z nás,
Svoje city mi možno nikdy nevyjadríš,
Aj keby iba ako kamaráta, ma rada máš, stojím pri Tebe Navždy.
Nezabudnem nikdy, čo všetko si mi dala,
Dala si mi všetko, čo si práve mala,
Možno, že raz povieme si svoje áno,
A ja vtedy budem najväčším pánom.
Neviem sa zbaviť pocitu, že si to práve Ty,
Že si moja spriaznená duša , ktorá stáť pri mne bude vždy,
Že si žena schopná veľkej obety,
A že teraz trpíš, keď chcem si splniť sny.
Nechceš mi dovoliť, aby som tu ostal,
Aby životnú šancu som nepos*al,
Poznám Ťa, viac ako si myslíš,
A často mávam pocit, že Ťa ľúbim príliš.
Začína sa vyznanie a svoju pravdu priznať chcem,
Že moje srdce patrí Ti, to už dávno viem,
Viem je to kruté, teraz Ti lásku vyznávať,
No k svojim citom sa ťažko priznávam.
Moje srdce to je pevnosť nedobytná,
Navonok pevná, no vo vnútri krehká a citlivá ,
Asi práve preto o svojich citoch nehovorím,
Ale mám strach z odmietnutia, toho sa strašne bojím.
Možno, že do náručia sa mi hodíš, keď sa vrátim domov,
Možno, že ja na lodi spoznám dievča mojich snov,
Možno, až časom na to prídeme, že máme byť spolu,
A možno, že nie, že som prepásol šancu znovu.
Neviem, čo má čaká a aké to bude,
Byť odlúčený od Teba, viem, že to bude kruté,
No keď mám sen, tak si idem za ním,
Aj keď si tým spôsobujem nespočetné rany.
Jediné, čo viem, že žiť takto naveky nebudem,
Že jedného dňa vrátim sa na svoju rodnú zem,
Že budem mať rodinu a prekrásne deti,
Že so svojou ženou budem do smrti spätý.
Som veľmi zvedavý, či to budeš Ty,
Žena, ktorá bude matkou mojich detí,
Ktorá bude sa o ne s veľkou láskou starať,
A že pri pohľade na ňu poviem si, že mi za to stála.
Tiež chcem, aby si vedela, že neublížila si mi nikdy,
Že neubližuješ mi ani teraz, keď Ti píšem zaľúbené listy,
Ak mi neopätuješ city nie je vina Tvoja,
Nemal som sa Ťa vzdať bez poriadneho boja.
Nechcem aby si sa vinila, preto čo sa stalo,
Stalo sa preto, lebo sa to tak stať malo,
Ja musím odísť, Teba doma nechávam,
Budem sa opakovať, ja zase vrátim, to Ti prisahám.
9 mesiacov, je dosť dlhá doba,
Dúfam, že za ten čas sa stihnem spoznať,
Poznať sám seba je pre mňa dôležité,
Aby som odhalil to, čo je vo mne skryté.
Keď niekedy obdobím búrlivým, prechádzať budeš,
Ja sa Ti chrbtom neotočím, dúfam, že to vieš,
Preto, keď tu nebudem dám Ti rady ako zvládnuť silnú búrku,
Chcem Ti iba pomôcť o tom teraz verše budú.
Nemali sme to jednoduché, to vieme obaja,
No silný sú len tí, čo sa svojmu strachu postavia,
Je to v povahe človeka, že každý má strach,
A práve kvôli strachu sa sny často premenia na prach.
Preto keď máš sen, ktorý sa neskutočným zdá byť,
Začni veriť sama sebe a všetky pochybnosti zabi,
Neprijímaj myšlienky, ktoré vravia, že to nedáš,
Choď sama proti všetkým a dokáž im, že práve Ty to teraz dáš.
Keď sa nevieš rozhodnúť, ktorý chlap je ten pravý,
Riaď sa svojím srdcom, to Ti vždy pravdu vraví,
Možno, že sa ešte pár krát vo vzťahu popáliš,
No neskôr budeš vedieť, s kým zvyšok života stráviš.
Verím, že raz spoznáš, muža svojho života,
Ktorý Ti dá všetko a to isté urobiť preňho budeš ochotná,
Že budeš šťastná, už len tým, že si s ním,
A spoločne sa vydáte plniť si Vaše sny.
Viem, že každý jeden deň, chýba Ti mamka Tvoja,
Že chýba Ti jej podpora, keď proti Tebe všetci stoja,
Poznám ten pocit, na vlastnej koži,
Poznám ten pocit, keď Ti chýba rodič.
No nezabudni na to, že je stále s Tebou,
Stále je tu, stále sa o Teba stará s nehou,
Nikdy skutočne neodíde, ak je v Tvojom srdci,
Stále pri Tebe stojí, aj keď Ti srdce za ňou smúti.
Dúfam, že nájdeš útechu v týchto mojich slovách,
Že keď príde skúška životná, pred ňou sa nebudeš chcieť schovať,
Neboj sa života, neboj sa plniť sny,
Môžeš mi veriť, život vie byť krásny.
Iba kúsok môjho srdca, dostala si v prvej básni,
Teraz Ti ho dávam celé a to je okamih vzácny,
Za 23 rokov, čo týmto svetom kráčam,
Si prvá osoba, ktorej svoje srdce dám.
Keď budeš tieto verše čítať, môžeš pri tom plakať,
Ale sú to jediné slzy, ktoré nechám stekať,
Dúfam, že sú to jediné slzy, ktoré kvôli mne vyroníš,
A verím, že môj odchod jedného dňa pochopíš.
Musím odtiaľ odísť, všetko ma tu dusí,
Mala by si vedieť, že moja duša teraz trpí,
Dlhšie už nevydržím, to čo sa okolo mňa deje,
Musím ďalší krok urobiť, môj život k tomu speje.
A Ty si balzam, na tú dušu moju,
Keď Ty si v živote šťastná, tak sme šťastný spolu,
Keď Ťa vidím smiať sa, je to nádherný pohľad,
Keď Ťa vidím smutnú, hneď Ťa pôjdem objať.
Nikdy nezabudnem na to, keď sme spolu tancovali,
Keď sme sa z našich tanečkov smiali,
Keď v Imperku na schodoch, vážnu debatu sme mali,
Na pódiu spolu stáli a vedľa nás stál Kali.
Nezabudnem tiež, keď na byte disku sme si zrobili,
Susedia si vraveli, čo to stvárajú tí debili,
Na druhý deň to pratanie, tak to bola fuška,
Nezabudnem nikdy, na body shot z Tvojho bruška.
Sú to nádherné spomienky a tie nám nevezme N!kto,
Len s Tebou mám pocit, že som vážne niekto,
Len s Tebou zažívam, o čom celý život snívam,
Že som dôležitá osoba, ktorá nemá čo skrývať.
To najdôležitejšie, čo chcel by som Ti povedať,
Že už pred rokom a pol som sa zaľúbil do Teba,
Dlho som s tým bojoval, city v sebe popieral,
A že som v živote šťastný, dlho som predstieral.
Teraz sa to mení, mnohým veciam chápem,
No stále neviem, kde leží moje šťastie,
Neviem či je to správne rozhodnutie, ísť na loď si plniť sen,
No od svojho životného sna, na chvíľku odídem.
Ivanku Miškovú na chvíľku opustím,
A kým na lodi budem, inú ženu k svojmu srdcu nepustím,
Veď moje srdce patrí Tebe, iná naňho nemá nárok,
No moje city odmietnuť smieš, máš na to právo.
Najkrajšia spomienka a ten pocit, že som v nebi,
Keď ležal som vedľa Teba a stretli sa naše pery,
Tak a teraz idem konečne s pravdou von,
Ivka Mišková ľúbim Ťa celým srdcom.
Ja si len chcem splniť jeden dávny sen,
Možno, že som sebec, no o šťastie mi ide,
Teraz ale zisťujem o čo všetko prídem.
Mám v srdci smútok, že odchádzam preč,
Nezabudni na to, že o 9 mesiacov sa zase vrátim späť,
Máš miesto v mojom srdci za hradbami mojimi,
V hlave množstvo spomienok za chvíľami peknými.
Chce to dávku odvahy, všetko toto zahodiť,
No mám pocit, že pre tento moment som sa musel narodiť,
Viem, že Ti budem chýbať, možno aj slzičku vyroníš,
Príde ale čas keď moje rozhodnutie pochopíš,
Vzdávam sa života s ľuďmi skvelými,
Kráčam do neznáma, verím, že s podporou Teba a celej ŠP rodiny.
Iba vyvolený dostanú tento list,
Aby pochopili, že tento deň raz musel prísť,
Miloš s Majkou, Ivka, Aďka a rodina Mullerových,
Vy ste pre mňa ľudia, ktorých považujem za skvelých.
Ivanke venujem týchto zopár slov,
chcem aby si vedela, že mi bolo cťou,
spoznať Ťa, škrabkať, pomôcť keď sa dalo,
za 2 a pol roka sme však stihli toho málo.
Keď Ťa niečo bude trápiť spomeň si na mňa,
Keď som Ťa ťahal do kúpeľne, aby si sa pozrela do zrkadla,
Si silná osobnosť Ty to určite hravo zvládneš,
Prečítaj si tieto slová, keď na kolená opäť spadneš.
Slzy na krajíčku mám, keď Ťa opúšťam,
No VŽDY budem pri Tebe stáť to ti môžem prisahať,
Vzdal som sa Ťa, lebo mi na šťastí druhého záležalo,
Inak by to vyzeralo, kebyže si nezačneš so Samom.
Nie sú to výčitky, len moje srdce otvorené,
Bol som vážne šťastný, keď som zaspával pri Tebe,
Naše malé veľké tajomstvo nikomu neprezradím,
A túto spomienku nikdy z hlavy nevyradím.
Viem, že už plačeš predsa len Ťa poznám,
Som zvedavý, či iného takého skvelého spoznám,
Posledné riadky v tomto priznaní,
Nestoj na mieste a choď si za svojimi snami.
Buď v živote šťastná, prosím Ťa to sľúb,
A toho pravého chlapa celým srdcom ľúb,
Si jedinečná bytosť začni tomu veriť,
A nájdi v sebe odvahu svoj život zmeniť.
Teraz tieto verše venujem Ti na rozlúčku,
Aj keď odchádzam, nemaj hlavu v smútku,
Ja sa zase vrátim, opäť môj smiech počuť budeš,
A ja budem šťastný, keď ten Tvoj budem počuť tiež.
Tento list dostaneš iba Ty,
Aby si vedela, že tak to musí byť,
Potrebujem zistiť, čo od života chcem,
Zistiť že, stratím veľa , keď teraz odídem.
Možno sme si súdení, no nie je ten správny čas,
To by mal pochopiť každý jeden z nás,
Svoje city mi možno nikdy nevyjadríš,
Aj keby iba ako kamaráta, ma rada máš, stojím pri Tebe Navždy.
Nezabudnem nikdy, čo všetko si mi dala,
Dala si mi všetko, čo si práve mala,
Možno, že raz povieme si svoje áno,
A ja vtedy budem najväčším pánom.
Neviem sa zbaviť pocitu, že si to práve Ty,
Že si moja spriaznená duša , ktorá stáť pri mne bude vždy,
Že si žena schopná veľkej obety,
A že teraz trpíš, keď chcem si splniť sny.
Nechceš mi dovoliť, aby som tu ostal,
Aby životnú šancu som nepos*al,
Poznám Ťa, viac ako si myslíš,
A často mávam pocit, že Ťa ľúbim príliš.
Začína sa vyznanie a svoju pravdu priznať chcem,
Že moje srdce patrí Ti, to už dávno viem,
Viem je to kruté, teraz Ti lásku vyznávať,
No k svojim citom sa ťažko priznávam.
Moje srdce to je pevnosť nedobytná,
Navonok pevná, no vo vnútri krehká a citlivá ,
Asi práve preto o svojich citoch nehovorím,
Ale mám strach z odmietnutia, toho sa strašne bojím.
Možno, že do náručia sa mi hodíš, keď sa vrátim domov,
Možno, že ja na lodi spoznám dievča mojich snov,
Možno, až časom na to prídeme, že máme byť spolu,
A možno, že nie, že som prepásol šancu znovu.
Neviem, čo má čaká a aké to bude,
Byť odlúčený od Teba, viem, že to bude kruté,
No keď mám sen, tak si idem za ním,
Aj keď si tým spôsobujem nespočetné rany.
Jediné, čo viem, že žiť takto naveky nebudem,
Že jedného dňa vrátim sa na svoju rodnú zem,
Že budem mať rodinu a prekrásne deti,
Že so svojou ženou budem do smrti spätý.
Som veľmi zvedavý, či to budeš Ty,
Žena, ktorá bude matkou mojich detí,
Ktorá bude sa o ne s veľkou láskou starať,
A že pri pohľade na ňu poviem si, že mi za to stála.
Tiež chcem, aby si vedela, že neublížila si mi nikdy,
Že neubližuješ mi ani teraz, keď Ti píšem zaľúbené listy,
Ak mi neopätuješ city nie je vina Tvoja,
Nemal som sa Ťa vzdať bez poriadneho boja.
Nechcem aby si sa vinila, preto čo sa stalo,
Stalo sa preto, lebo sa to tak stať malo,
Ja musím odísť, Teba doma nechávam,
Budem sa opakovať, ja zase vrátim, to Ti prisahám.
9 mesiacov, je dosť dlhá doba,
Dúfam, že za ten čas sa stihnem spoznať,
Poznať sám seba je pre mňa dôležité,
Aby som odhalil to, čo je vo mne skryté.
Keď niekedy obdobím búrlivým, prechádzať budeš,
Ja sa Ti chrbtom neotočím, dúfam, že to vieš,
Preto, keď tu nebudem dám Ti rady ako zvládnuť silnú búrku,
Chcem Ti iba pomôcť o tom teraz verše budú.
Nemali sme to jednoduché, to vieme obaja,
No silný sú len tí, čo sa svojmu strachu postavia,
Je to v povahe človeka, že každý má strach,
A práve kvôli strachu sa sny často premenia na prach.
Preto keď máš sen, ktorý sa neskutočným zdá byť,
Začni veriť sama sebe a všetky pochybnosti zabi,
Neprijímaj myšlienky, ktoré vravia, že to nedáš,
Choď sama proti všetkým a dokáž im, že práve Ty to teraz dáš.
Keď sa nevieš rozhodnúť, ktorý chlap je ten pravý,
Riaď sa svojím srdcom, to Ti vždy pravdu vraví,
Možno, že sa ešte pár krát vo vzťahu popáliš,
No neskôr budeš vedieť, s kým zvyšok života stráviš.
Verím, že raz spoznáš, muža svojho života,
Ktorý Ti dá všetko a to isté urobiť preňho budeš ochotná,
Že budeš šťastná, už len tým, že si s ním,
A spoločne sa vydáte plniť si Vaše sny.
Viem, že každý jeden deň, chýba Ti mamka Tvoja,
Že chýba Ti jej podpora, keď proti Tebe všetci stoja,
Poznám ten pocit, na vlastnej koži,
Poznám ten pocit, keď Ti chýba rodič.
No nezabudni na to, že je stále s Tebou,
Stále je tu, stále sa o Teba stará s nehou,
Nikdy skutočne neodíde, ak je v Tvojom srdci,
Stále pri Tebe stojí, aj keď Ti srdce za ňou smúti.
Dúfam, že nájdeš útechu v týchto mojich slovách,
Že keď príde skúška životná, pred ňou sa nebudeš chcieť schovať,
Neboj sa života, neboj sa plniť sny,
Môžeš mi veriť, život vie byť krásny.
Iba kúsok môjho srdca, dostala si v prvej básni,
Teraz Ti ho dávam celé a to je okamih vzácny,
Za 23 rokov, čo týmto svetom kráčam,
Si prvá osoba, ktorej svoje srdce dám.
Keď budeš tieto verše čítať, môžeš pri tom plakať,
Ale sú to jediné slzy, ktoré nechám stekať,
Dúfam, že sú to jediné slzy, ktoré kvôli mne vyroníš,
A verím, že môj odchod jedného dňa pochopíš.
Musím odtiaľ odísť, všetko ma tu dusí,
Mala by si vedieť, že moja duša teraz trpí,
Dlhšie už nevydržím, to čo sa okolo mňa deje,
Musím ďalší krok urobiť, môj život k tomu speje.
A Ty si balzam, na tú dušu moju,
Keď Ty si v živote šťastná, tak sme šťastný spolu,
Keď Ťa vidím smiať sa, je to nádherný pohľad,
Keď Ťa vidím smutnú, hneď Ťa pôjdem objať.
Nikdy nezabudnem na to, keď sme spolu tancovali,
Keď sme sa z našich tanečkov smiali,
Keď v Imperku na schodoch, vážnu debatu sme mali,
Na pódiu spolu stáli a vedľa nás stál Kali.
Nezabudnem tiež, keď na byte disku sme si zrobili,
Susedia si vraveli, čo to stvárajú tí debili,
Na druhý deň to pratanie, tak to bola fuška,
Nezabudnem nikdy, na body shot z Tvojho bruška.
Sú to nádherné spomienky a tie nám nevezme N!kto,
Len s Tebou mám pocit, že som vážne niekto,
Len s Tebou zažívam, o čom celý život snívam,
Že som dôležitá osoba, ktorá nemá čo skrývať.
To najdôležitejšie, čo chcel by som Ti povedať,
Že už pred rokom a pol som sa zaľúbil do Teba,
Dlho som s tým bojoval, city v sebe popieral,
A že som v živote šťastný, dlho som predstieral.
Teraz sa to mení, mnohým veciam chápem,
No stále neviem, kde leží moje šťastie,
Neviem či je to správne rozhodnutie, ísť na loď si plniť sen,
No od svojho životného sna, na chvíľku odídem.
Ivanku Miškovú na chvíľku opustím,
A kým na lodi budem, inú ženu k svojmu srdcu nepustím,
Veď moje srdce patrí Tebe, iná naňho nemá nárok,
No moje city odmietnuť smieš, máš na to právo.
Najkrajšia spomienka a ten pocit, že som v nebi,
Keď ležal som vedľa Teba a stretli sa naše pery,
Tak a teraz idem konečne s pravdou von,
Ivka Mišková ľúbim Ťa celým srdcom.