Scar - Vravíš mi nie...(poprosím komenty)
Napísal: 25 Feb 2012, 22:55začal som nedávno písať, tak si prajem čo si o texte myslíte Vy, beriem aj kladné aj záporne komentáre, pomôže mi to vychytať "muchy"
Si pre mňa neustále tým najkrajším snom, ktorý sa vzdialil
Ktorý som sníval, no upadol a moje srdce na trosku zmenil
preto zatváram oči a myslím neustále denne i v noci na teba,
na toho najkrajšieho anjela, čo snáď zoslal sám Boh z neba,
Pamätám obdobia, kedy bolo mi s tebou vždy nádherne,
Naše chvíle pri drinku a s ním bláznovstvá tiež spojené...
Keď chcel som pobozkať tie sladké krásne pery tvoje...
Keď cítil som že uvolnila si z môjho srdca zavrete city moje
Ja ťa milujem, to dávno už vieš, no priechod svojim citom ku mne dať nechceš,
Chcem len, aby si bola z mojej lásky k tebe šťastná, no pochopiť to akoby nevieš...
na otázku slovom prečo mi nechceš odpovedať...Tak povedz vlastne , kvôli čomu?...
kvôli tomu Pridal som sa k väčšine, čo nájdu lásku a od sklamania im srdcia zomrú...
„Vravíš mi nie, na tú moju úprimnú snahu,
Vravíš mi nie, na to čo som s tebou chcel mať,
Vravíš mi nie stále, srdce je chladné ako kopa snehu,
z toho ako sklamaním upadol sen že budem ťa milovať“
Bola si taká krásna, keď som ťa prvý raz stretol,
Nebol som prvý, čo citmi k dievčaťu zlietol z útesov,
Ale mala by si vedieť, ako strašne mi na tebe záleží,
Veril som tomu že moje srdce a láska moja tebe náleží
Tá sila, to trpenie, tá lútosť ktorá zranila ma,
Robí ma silným, no zároveň aj smrtelne slabého,
To práve ty si bola tá, čo ako škorion uštípla ma,
Jedom svojej krásy a nehy čo moje vnútro otrávilo...
Moje ranené vnútro, nevynachádza ďalšie svetlo sveta,
Po tom ako sa mi nedarilo nič, teraz nadchádza odveta,
Život je tvrdý učitel, niekedy nevychádzajú sny, ktoré chceš si splniť
Preto si želám zabudnúť, nech do nich už tvoja krásna tvár neráči vstúpiť
Uvedomujem si, že to so mnou ide stále dolu vodou, ako nezastavitelný vlak,
Po tom čo sa mi to všetko udialo, ostalo mi vnútri zo srdca iba vyhasnutý vrak,
Veril som že našiel som tú krásku pravú, ktorá city mi bude raz opätovať
No mýlil som sa a teraz musím len na tvoju krásu naučiť sa pomali zabúdať
ale bojujem hrdo stále, ranený, zaslepený láskou k tebe, idem aj tak ďalej
Pretože aj moje city k tebe sú silnejšie ako moje ja, preto nestrácam nádej...
Musím ti dať na vedomie, niekedy inokedy ešte čo pre mňa znamenáš,
Že si pre mňa jediná, to je svätá pravda, ale ty to akoby vôbec nevnímaš,
Chcem ti povedať, všetko do tvojich očí, mám o teba denne i v noci záujem...
Chcem ti spraviť všetko čo bude možné k tomu, aby si to pochopila,
Dať ti dary z lásky, z vášne, z horúceho prostredia, aby si spoznala ako ťa milujem,
Ja verím, že časom to pochopíš, ako si sklamala ma a moje srdce zjazvila...
„Vravíš mi nie, na tú moju úprimnú snahu,
Vravíš mi nie, na to čo som s tebou chcel mať,
Vravíš mi nie stále, srdce je chladné ako kopa snehu,
z toho ako sklamaním upadol sen že budem ťa milovať“
Si pre mňa neustále tým najkrajším snom, ktorý sa vzdialil
Ktorý som sníval, no upadol a moje srdce na trosku zmenil
preto zatváram oči a myslím neustále denne i v noci na teba,
na toho najkrajšieho anjela, čo snáď zoslal sám Boh z neba,
Pamätám obdobia, kedy bolo mi s tebou vždy nádherne,
Naše chvíle pri drinku a s ním bláznovstvá tiež spojené...
Keď chcel som pobozkať tie sladké krásne pery tvoje...
Keď cítil som že uvolnila si z môjho srdca zavrete city moje
Ja ťa milujem, to dávno už vieš, no priechod svojim citom ku mne dať nechceš,
Chcem len, aby si bola z mojej lásky k tebe šťastná, no pochopiť to akoby nevieš...
na otázku slovom prečo mi nechceš odpovedať...Tak povedz vlastne , kvôli čomu?...
kvôli tomu Pridal som sa k väčšine, čo nájdu lásku a od sklamania im srdcia zomrú...
„Vravíš mi nie, na tú moju úprimnú snahu,
Vravíš mi nie, na to čo som s tebou chcel mať,
Vravíš mi nie stále, srdce je chladné ako kopa snehu,
z toho ako sklamaním upadol sen že budem ťa milovať“
Bola si taká krásna, keď som ťa prvý raz stretol,
Nebol som prvý, čo citmi k dievčaťu zlietol z útesov,
Ale mala by si vedieť, ako strašne mi na tebe záleží,
Veril som tomu že moje srdce a láska moja tebe náleží
Tá sila, to trpenie, tá lútosť ktorá zranila ma,
Robí ma silným, no zároveň aj smrtelne slabého,
To práve ty si bola tá, čo ako škorion uštípla ma,
Jedom svojej krásy a nehy čo moje vnútro otrávilo...
Moje ranené vnútro, nevynachádza ďalšie svetlo sveta,
Po tom ako sa mi nedarilo nič, teraz nadchádza odveta,
Život je tvrdý učitel, niekedy nevychádzajú sny, ktoré chceš si splniť
Preto si želám zabudnúť, nech do nich už tvoja krásna tvár neráči vstúpiť
Uvedomujem si, že to so mnou ide stále dolu vodou, ako nezastavitelný vlak,
Po tom čo sa mi to všetko udialo, ostalo mi vnútri zo srdca iba vyhasnutý vrak,
Veril som že našiel som tú krásku pravú, ktorá city mi bude raz opätovať
No mýlil som sa a teraz musím len na tvoju krásu naučiť sa pomali zabúdať
ale bojujem hrdo stále, ranený, zaslepený láskou k tebe, idem aj tak ďalej
Pretože aj moje city k tebe sú silnejšie ako moje ja, preto nestrácam nádej...
Musím ti dať na vedomie, niekedy inokedy ešte čo pre mňa znamenáš,
Že si pre mňa jediná, to je svätá pravda, ale ty to akoby vôbec nevnímaš,
Chcem ti povedať, všetko do tvojich očí, mám o teba denne i v noci záujem...
Chcem ti spraviť všetko čo bude možné k tomu, aby si to pochopila,
Dať ti dary z lásky, z vášne, z horúceho prostredia, aby si spoznala ako ťa milujem,
Ja verím, že časom to pochopíš, ako si sklamala ma a moje srdce zjazvila...
„Vravíš mi nie, na tú moju úprimnú snahu,
Vravíš mi nie, na to čo som s tebou chcel mať,
Vravíš mi nie stále, srdce je chladné ako kopa snehu,
z toho ako sklamaním upadol sen že budem ťa milovať“