Tam hore
Napísal: 03 Apr 2012, 23:26
Tak dokončil som ten text tak dufam že budete spokojny
Viem, povedal som ti že tu budem pre teba vždy,
ale už nevládzem, keď rúcajú sa mi sny,
som na pokraji zrútenia, prosím snaž sa ma pochopiť,
moja duša je zlomená a už nedá sa zalepiť,
nevybral som si túto cestu, ale musím ňou kráčať,
smrť je nový začiatok a ďalší príbeh musí začať,
tak nech začne lebo môj život tu končí,
moja duša odletí preč a ja navždy zatvorím oči,
videl som toho dosť a prežil až priveľa,
minulosť je za mnou no aj tak mi v hlave utkvela,
pripomína mi že problémy sa neriešia ale kopia,
bohužiaľ vedia plávať a v alkohole sa neutopia,
ale pomáhaš mi na ne zabúdať, tým že si pri mne,
si moja obhajkyňa a oni sú za môj smútok vinné,
no s toho to ma už nevyseká ani diablom advokát,
na šťastí je veľký uzol a už nedá sa rozmotať.
ref.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Prečo vždy keď pozriem von, obloha je sivá,
prečo som stále prázdny ako nepopísaná kniha,
nepýtaj sa ma dookola jak sa zase dneska mám,
keď vidíš mi v očiach smútok a stále sa cítim sám,
možno som sa zmenil a dnes som už iný,
vidím na dokonalých veciach ich chyby a praskliny,
viem je to čudne, dokonalosť nemôže mať chyby,
ale u mňa je páchateľ aj ten kto ma alibi,
som stratená existencia, spútaný ako zviera,
stále len v klietke, bolesť ma z vnútra rozožiera,
ale jedného dňa odídem, zmiznem bez stopy,
prijmem každú zmenu a dám si život zase dokopy,
budem nový človek, zhodím zo seba tu bolesť,
nechám to tak, nebudem ďalej kameň zo sebou niesť,
vykročím do prázdna zatiaľ čo slnko vychádza na obzore,
rozprestriem krídla a odletím tam hore.
ref.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Srdce mi už nebije a krv mi už neprúdi,
navždy zavreté oči, nikto ma už neprebudí,
myšlienky utíchli ale ta posledná bola na teba,
prepáč mi že som ta tu nechal a odišiel do neba,
aj tak budem stále pri tebe, budem ťa chrániť,
len neurob chybu ako ja a nenechaj sa zmárniť,
posledná slza a posledný bozk, posledný krát,
bola si moja ruža a ja som bol tvoj biely karafiát.
ref.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Viem, povedal som ti že tu budem pre teba vždy,
ale už nevládzem, keď rúcajú sa mi sny,
som na pokraji zrútenia, prosím snaž sa ma pochopiť,
moja duša je zlomená a už nedá sa zalepiť,
nevybral som si túto cestu, ale musím ňou kráčať,
smrť je nový začiatok a ďalší príbeh musí začať,
tak nech začne lebo môj život tu končí,
moja duša odletí preč a ja navždy zatvorím oči,
videl som toho dosť a prežil až priveľa,
minulosť je za mnou no aj tak mi v hlave utkvela,
pripomína mi že problémy sa neriešia ale kopia,
bohužiaľ vedia plávať a v alkohole sa neutopia,
ale pomáhaš mi na ne zabúdať, tým že si pri mne,
si moja obhajkyňa a oni sú za môj smútok vinné,
no s toho to ma už nevyseká ani diablom advokát,
na šťastí je veľký uzol a už nedá sa rozmotať.
ref.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Prečo vždy keď pozriem von, obloha je sivá,
prečo som stále prázdny ako nepopísaná kniha,
nepýtaj sa ma dookola jak sa zase dneska mám,
keď vidíš mi v očiach smútok a stále sa cítim sám,
možno som sa zmenil a dnes som už iný,
vidím na dokonalých veciach ich chyby a praskliny,
viem je to čudne, dokonalosť nemôže mať chyby,
ale u mňa je páchateľ aj ten kto ma alibi,
som stratená existencia, spútaný ako zviera,
stále len v klietke, bolesť ma z vnútra rozožiera,
ale jedného dňa odídem, zmiznem bez stopy,
prijmem každú zmenu a dám si život zase dokopy,
budem nový človek, zhodím zo seba tu bolesť,
nechám to tak, nebudem ďalej kameň zo sebou niesť,
vykročím do prázdna zatiaľ čo slnko vychádza na obzore,
rozprestriem krídla a odletím tam hore.
ref.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Srdce mi už nebije a krv mi už neprúdi,
navždy zavreté oči, nikto ma už neprebudí,
myšlienky utíchli ale ta posledná bola na teba,
prepáč mi že som ta tu nechal a odišiel do neba,
aj tak budem stále pri tebe, budem ťa chrániť,
len neurob chybu ako ja a nenechaj sa zmárniť,
posledná slza a posledný bozk, posledný krát,
bola si moja ruža a ja som bol tvoj biely karafiát.
ref.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.
Si moje jedine svetlo, ale tma je väčšia,
nevládzem už žiť a tak hľadám únik do bezpečia,
preč od problémov a preč od života,
moje telo zhnije a pohltí ma ničota.