SkvosT ft. eNeZet - Tma
Napísal: 15 Máj 2012, 20:24
caute tak sme dali spoločny text s enezetom a tymto mu aj dakujem za spolupracu a dufam že sa vam to bude pačiť
eNeZet
Chlapci hrajú sa vonku, kde svetlo s tmou sa strieda
Každá matka sedí doma, čaká kým vráti sa jej dieťa
Žiadna nechce zažiť že ten jej sa nevráti
Myslí na ten moment ako ho po tvári hladí
Vie že vonku býva pozorný, vie že zlo v tme strieha
Na chlapcov pokorných u ktorých dobro vyviera
A v tme je to zviera ktoré opustila viera,
Cez deň je to človek a vnoci je to zviera
A nik nevie kade chodí, prečo v tme sa premení
Každý stále dúfa že jeho nepremení
v časoch kedy z lesa chodia chlapci domov narobený
tešiac sa matke do náruče bez žiadnych zranení
A chlapec mladý čo z lesa domov ide
Čuje šuchot v chŕští, čaká že už odtiaľ niečo príde
Bere sekeru do dlaní, je pripravený udrieť
Kedy zrazu iba veverica z neho výjde
Schováva zbraň, no za ním je už vidieť
Niečo väčšie než laň, čo sleduje ho v tme
a čaká na moment, kedy chlapca schmatne
okolo krku a zuby mu doňho zaťne !
Tak končí príbeh chlapca, ktorého matka čaká v izbe
Tá sama už vie, že domov nepríde
Tak končí sa život ktorý nieje prvý čo tak odišiel
SkvosT
Ďalšie chladné ráno prebúdzaš sa po tme,
jediné miesto kde vidíš je iba vo sne,
mala nádej nato že ešte niekedy otvoríš oči,
ale ty stále dúfaš že raz sa to otočí,
kľudne povedz ak to budeš chcieť vzdať,
ja prinútim ťa žiť, prinútim ťa opäť vstať,
snažíš sa zohnať prachy, chceš znova vidieť,
odohnať preč tu tmu a svetlo zase k tebe príde,
síce stratil si jeden zmysel no ostatné sa zosilnia,
už nechceš počuť že tvoje sny sa nikdy nesplnia,
no sú dni kedy máš chuť všetko hodiť za hlavu,
opustiť prístav, odísť s loďou a stiahnuť zástavu,
si ako počasie v horách, rýchlo meníš náladu,
tak daj si balzam na dušu, tuto smutnú baladu,
ja prídem ti na pomoc a rozžiarim temnotu,
prinesiem semienko svetla ktoré naplní prázdnotu,
lebo svet ma besnotu, a ničí nevinných ľudí,
často sa ocitajú v tme, lebo sme na nich zabudli,
a tak blúdiš tmou sám, a hľadáš kde je východ,
možno musíš na chvíľu zastať, keď nestačíš s dychom,
ale už mi to vraveli, ty nie si s tých čo bojujú,
s tých, ktorý sa nikdy za žiadnu cenu zlomiť nedajú,
ty si ten typ ktorý sa veľmi rýchlo vzdá,
zhasol si svetlo a preto ťa navždy pohltí tma.
eNeZet
Chlapci hrajú sa vonku, kde svetlo s tmou sa strieda
Každá matka sedí doma, čaká kým vráti sa jej dieťa
Žiadna nechce zažiť že ten jej sa nevráti
Myslí na ten moment ako ho po tvári hladí
Vie že vonku býva pozorný, vie že zlo v tme strieha
Na chlapcov pokorných u ktorých dobro vyviera
A v tme je to zviera ktoré opustila viera,
Cez deň je to človek a vnoci je to zviera
A nik nevie kade chodí, prečo v tme sa premení
Každý stále dúfa že jeho nepremení
v časoch kedy z lesa chodia chlapci domov narobený
tešiac sa matke do náruče bez žiadnych zranení
A chlapec mladý čo z lesa domov ide
Čuje šuchot v chŕští, čaká že už odtiaľ niečo príde
Bere sekeru do dlaní, je pripravený udrieť
Kedy zrazu iba veverica z neho výjde
Schováva zbraň, no za ním je už vidieť
Niečo väčšie než laň, čo sleduje ho v tme
a čaká na moment, kedy chlapca schmatne
okolo krku a zuby mu doňho zaťne !
Tak končí príbeh chlapca, ktorého matka čaká v izbe
Tá sama už vie, že domov nepríde
Tak končí sa život ktorý nieje prvý čo tak odišiel
SkvosT
Ďalšie chladné ráno prebúdzaš sa po tme,
jediné miesto kde vidíš je iba vo sne,
mala nádej nato že ešte niekedy otvoríš oči,
ale ty stále dúfaš že raz sa to otočí,
kľudne povedz ak to budeš chcieť vzdať,
ja prinútim ťa žiť, prinútim ťa opäť vstať,
snažíš sa zohnať prachy, chceš znova vidieť,
odohnať preč tu tmu a svetlo zase k tebe príde,
síce stratil si jeden zmysel no ostatné sa zosilnia,
už nechceš počuť že tvoje sny sa nikdy nesplnia,
no sú dni kedy máš chuť všetko hodiť za hlavu,
opustiť prístav, odísť s loďou a stiahnuť zástavu,
si ako počasie v horách, rýchlo meníš náladu,
tak daj si balzam na dušu, tuto smutnú baladu,
ja prídem ti na pomoc a rozžiarim temnotu,
prinesiem semienko svetla ktoré naplní prázdnotu,
lebo svet ma besnotu, a ničí nevinných ľudí,
často sa ocitajú v tme, lebo sme na nich zabudli,
a tak blúdiš tmou sám, a hľadáš kde je východ,
možno musíš na chvíľu zastať, keď nestačíš s dychom,
ale už mi to vraveli, ty nie si s tých čo bojujú,
s tých, ktorý sa nikdy za žiadnu cenu zlomiť nedajú,
ty si ten typ ktorý sa veľmi rýchlo vzdá,
zhasol si svetlo a preto ťa navždy pohltí tma.