Točka - Tak...
Napísal: 14 Júl 2012, 14:48
Tak a je to tu! Už to dolahlo aj na mna.
Trápenie? Smútok? Končí sa sranda.
Nie neni som tragéd, neviem byť taký.
Iba sa občas smejem cez slzy.
Plačem pri filmoch, nie pri problémoch.
Vidím vždy pri nich, že čo by ma trápilo.
Ticho sa veziem a čakám zas na príliv
záporných bodov, ktoré dostanem od iných.
Dá sa to zastaviť? Či len ja to zas nevidím?
Dvanásť viet dokopy, z toho za päť otáznikov.
To je dokaz toho, že sa nevyznám už skoro v ničom.
Cítim sa osamelo, ale iba medzi ľudmi.
Nie pri všetkých,
ale vás ostatných ostalo už strašne málo.
Ak je to mojou chybou, tak potom vám poviem pardon.
Ak tou vašou, tak som vám dal dávno zbohom.
Neriešim prečo sa mi sníva o mieste, kde som býval.
Či mi to chýba sa nepýtam,
ale oznamujem.
Som jak panáčik, ktorého natiahneš a pochoduje.
A pri tom všetkom som sa stihol krásne zamilovať.
Je tu žena, ktorá ma päť rokov už opantáva,
ale stále neovláda.
Nedokážem predstaviť si, že inej vravím tie dve slová.
Mám rád všetky ženy, ktoré poznám
a nemusím byť teploš na to,
aby som sa objal s chlapom.
Ano, taky som, občas sladká soľ a slaný cukor.
Možnno skončím ako Homer, dvojvlasý a veľký pupok.
Ale vždycky ako dobrák s otvoreným srdcom.
Ja viem o svojich kvalitách,
ktoré premienam na nepenažný kapitál.
Preto pre niekoho narcis, beriem, ale na lúke plnej tulipánov
lebo viem, že ked sa usmejem, tak si získam vaše áno.
Nemám bonton kláštorného chlapca,
pred dvoma rokmi som mal dvadsať,
čiže viac sa bavím, trochu chlastám.
Chlap je ževraj stále prasa.
Preto prídem na každú jednu akciu,
aj ked riskujem, že pohnevám si priateľku,
ale nemožem stáť na brehu a neskočiť si hlavičku.
Ved koľko rokov prežúruješ a koľko rokov odpočívaš
-pomer koľko hodín spíš a koľko minút z toho snívaš.
Keby dneska viem, že nepríde už zajtrajšok
možem si povedať, že prežíval som naplno,
ale vždycky v rámci možností.
Neskákal som z lietadla, ale miloval som od večera do rána.
Za hranice som sa dostal najdalej len do Brna.
To sa s BUCKET LISTom nedá isto porovnať.
Ale koľkí z vás má ma rado, a koľkí ma neznášajú.
Rozhodujú medzi pravdou, nemajú ani šajnu.
Takýto nedostanú druhú šancu.
Trápenie? Smútok? Končí sa sranda.
Nie neni som tragéd, neviem byť taký.
Iba sa občas smejem cez slzy.
Plačem pri filmoch, nie pri problémoch.
Vidím vždy pri nich, že čo by ma trápilo.
Ticho sa veziem a čakám zas na príliv
záporných bodov, ktoré dostanem od iných.
Dá sa to zastaviť? Či len ja to zas nevidím?
Dvanásť viet dokopy, z toho za päť otáznikov.
To je dokaz toho, že sa nevyznám už skoro v ničom.
Cítim sa osamelo, ale iba medzi ľudmi.
Nie pri všetkých,
ale vás ostatných ostalo už strašne málo.
Ak je to mojou chybou, tak potom vám poviem pardon.
Ak tou vašou, tak som vám dal dávno zbohom.
Neriešim prečo sa mi sníva o mieste, kde som býval.
Či mi to chýba sa nepýtam,
ale oznamujem.
Som jak panáčik, ktorého natiahneš a pochoduje.
A pri tom všetkom som sa stihol krásne zamilovať.
Je tu žena, ktorá ma päť rokov už opantáva,
ale stále neovláda.
Nedokážem predstaviť si, že inej vravím tie dve slová.
Mám rád všetky ženy, ktoré poznám
a nemusím byť teploš na to,
aby som sa objal s chlapom.
Ano, taky som, občas sladká soľ a slaný cukor.
Možnno skončím ako Homer, dvojvlasý a veľký pupok.
Ale vždycky ako dobrák s otvoreným srdcom.
Ja viem o svojich kvalitách,
ktoré premienam na nepenažný kapitál.
Preto pre niekoho narcis, beriem, ale na lúke plnej tulipánov
lebo viem, že ked sa usmejem, tak si získam vaše áno.
Nemám bonton kláštorného chlapca,
pred dvoma rokmi som mal dvadsať,
čiže viac sa bavím, trochu chlastám.
Chlap je ževraj stále prasa.
Preto prídem na každú jednu akciu,
aj ked riskujem, že pohnevám si priateľku,
ale nemožem stáť na brehu a neskočiť si hlavičku.
Ved koľko rokov prežúruješ a koľko rokov odpočívaš
-pomer koľko hodín spíš a koľko minút z toho snívaš.
Keby dneska viem, že nepríde už zajtrajšok
možem si povedať, že prežíval som naplno,
ale vždycky v rámci možností.
Neskákal som z lietadla, ale miloval som od večera do rána.
Za hranice som sa dostal najdalej len do Brna.
To sa s BUCKET LISTom nedá isto porovnať.
Ale koľkí z vás má ma rado, a koľkí ma neznášajú.
Rozhodujú medzi pravdou, nemajú ani šajnu.
Takýto nedostanú druhú šancu.