Fester - Spontánne písanie
Napísal: 08 Sep 2012, 14:05Aj keď viem, že život ma zabíja, tak ho žijem,
a keď nejde karta, stratí sa slasť, tak prídem.
Opäť s chmúravým obočím, čierny mrak mám nad hlavou,
ale aj v tých dažďoch, ktoré sú často, nezabočím.
Často si tie veci pritiahnem sám za vlasy, preto,
lebo hrabať sa v nich je ukľudňujúce ako leto.
A ten letný vánok, čo sa vždy hodí, keď zaveje,
nemám rád zatmenie a snehové záveje v zime.
Ja stále viem, že to všetko plynie ako je dané,
a keď čierny kocúr má priasť, tak pradie.
City držia hladovku, pritom necítim hlad,
keď ho cítim, tak si niečo zajem z chuti, nič viac.
Udávam si nekonečné hranice, preto to občas prepasnem,
nemám pásku na ústach, preto u mňa nič nepraskne.
A tie zábrany čo majú niečomu zabrániť,
u mňa sú často otvorené, lebo nemám rád blokády.
Všetko je to v poznaní, a keď niečo chcem, viem,
že som presvedčený naozaj, len tak tým netresnem.
Na zem, mám čisté dlaňe, nemusím zmývať špinu,
nezahrabávam mrtvoly v noci v lese, nehádžem hlinu.
A keď niečo nenávratne zdrhne, nejdem hlavou cez múr,
nerád lížem zadky druhým, keď vidím uličku slepú.
Steny hádžu tieň v noci, preto sa im vyhýbam,
tak ako sa vyhýbam mlákam, svetlo z lámp privítam.
Nerád kráčam v tme, lebo neviem aký mám smer,
a keď zablúdim, tak si sadnem, je to krásne.
Svietiť baterkou na druhých, ako sú ich kroky nejasné,
všetkým svietím do tváre, kým baterka sama nezhasne.
Stále idem naplno kým vládzem, patrím k tým hanblivejším,
no keď zapadnem, strasiem sa pút, je to bod záverečný.
Neverím neovereným rečiam, všetko preverím,
keď je niekto fakt slepý, nepomôže pes slepecký.
a keď nejde karta, stratí sa slasť, tak prídem.
Opäť s chmúravým obočím, čierny mrak mám nad hlavou,
ale aj v tých dažďoch, ktoré sú často, nezabočím.
Často si tie veci pritiahnem sám za vlasy, preto,
lebo hrabať sa v nich je ukľudňujúce ako leto.
A ten letný vánok, čo sa vždy hodí, keď zaveje,
nemám rád zatmenie a snehové záveje v zime.
Ja stále viem, že to všetko plynie ako je dané,
a keď čierny kocúr má priasť, tak pradie.
City držia hladovku, pritom necítim hlad,
keď ho cítim, tak si niečo zajem z chuti, nič viac.
Udávam si nekonečné hranice, preto to občas prepasnem,
nemám pásku na ústach, preto u mňa nič nepraskne.
A tie zábrany čo majú niečomu zabrániť,
u mňa sú často otvorené, lebo nemám rád blokády.
Všetko je to v poznaní, a keď niečo chcem, viem,
že som presvedčený naozaj, len tak tým netresnem.
Na zem, mám čisté dlaňe, nemusím zmývať špinu,
nezahrabávam mrtvoly v noci v lese, nehádžem hlinu.
A keď niečo nenávratne zdrhne, nejdem hlavou cez múr,
nerád lížem zadky druhým, keď vidím uličku slepú.
Steny hádžu tieň v noci, preto sa im vyhýbam,
tak ako sa vyhýbam mlákam, svetlo z lámp privítam.
Nerád kráčam v tme, lebo neviem aký mám smer,
a keď zablúdim, tak si sadnem, je to krásne.
Svietiť baterkou na druhých, ako sú ich kroky nejasné,
všetkým svietím do tváre, kým baterka sama nezhasne.
Stále idem naplno kým vládzem, patrím k tým hanblivejším,
no keď zapadnem, strasiem sa pút, je to bod záverečný.
Neverím neovereným rečiam, všetko preverím,
keď je niekto fakt slepý, nepomôže pes slepecký.
hehe ale text je super ... chválim :)))