Stránka 1 z 1

A walk to remember

PoslaťNapísal: 29 Sep 2012, 23:13
od Atentat
Najradsej by som ti to vsetko narovinu povedal,
ako sa len nemo vokol seba obzeral,
do minulosti ako blbec za tebou v mysli chodieval,
v myslienkach bludil za tebou - navzdy sa uz usmieval.

Aj ked vidim ze to nejde, tak dufam ze to prejde,
ze sa to znova zacne a ze bude to fakt krasne,
ze sa to nikdy neskonci a ze to bude trvat vecne,
preto tieto chore riadky preto tieto verse.

Pozeram do steny, uz hodiny rozmyslam a trasiem,
svojim telom aby som sa vzbudil - vstal nech zhasnem,
svetlo ktore namna svieti, oziaruje, nici ma,
na druhej strane ma vzdy zobere do najkrajsieho sna.

Sna v ktorom sa plni vsetko po com velmi tuzim,
asi viem ako to dopadne uz mesiace to tusim.
Tie sifry z tvojej tvare, z tvojich slov si stale lustim,
nedokazem ich z hlavy dostat prec - pisat musim.

Z toho sna sa nechcem dostat, vlastne chcem ist ihned naspat,
potom hned vstat - usmiat sa a zobrat dalsi papier,
napisat znova vsetko to co sa mi zdalo krasne,
vtedy mi prislo na um zacat pisat tieto chore basne.

V tych casoch ked som myslel, ze s tym este nieco spravim,
teraz uz som zmiereny, v svojej hlave stale vravim,
si ze snad bude lepsie, ze to zlo snad bude mensie,
ked sa budem snazit zabudnut, nechat to bude lahsie.

Kracam si stale v minulosti vedomi si moci,
ktoru ma vsak aj pritomnost, ze sa ma mozno zmocni,
ze zabudnem na vsetko na co zabudnut uz nechcem,
ze zabudnem na nieco - naco z principu fakt nesmiem.

Napisal som skoro vsetko co ma prave napadlo,
ulozil to do wordu aby to nikdy nezapadlo,
prachom niekde v policke, pokrcene pod stolikom,
nesmiem sa snazit predstierat to stastie - jak pred publikom.

Neviem stale pochopit ze co som vlastne spravil zle,
ze stale ked sa zacnem vazne tesit tak to zmizne,
v dyme ,v prachu, v tieni udalosti sa to zmeni,
vsetko vzdy v tom obdobi kedy nechcem ziadne zmeny.

Mozno je to osud alebo fakt len "z pekla stastie",
ze mojou jedinou pomocou - je pisat uz navzdy basne,
ze vsetka nadej mi vzdy pred ocami rychlo zhasne,
neviem co tu vlastne riesim ved uz zvykol som si vlastne.

Teraz uz fakt neviem, kde som zabudol refren,
myslim si ze v ziadnej takej skladbe vlastne nie je,
nepisem ju pre vas ale hlavne pre seba,
pre tie myslienky co prudia v mojej hlave - pre to dosiahnutie pokoja.