Stránka 1 z 1

Na konci dňa (jedna sloha)

PoslaťNapísal: 04 Okt 2012, 17:37
od Šipi
Izolujem sa od sveta lebo som z neho videl dosť,
som príliš unavený na to hltať ďalšie kosti,
stretávam ľudí, ktorým mozog zatemňuje moc,
vídavam ľudí, ktorí si zo života spravili dostih,

lebo život je krátky, to tvrdíte všetci,
a čo keby bol raz taký dlhý? aj tak všetko končí,
je to len zámienka aby sme sa vyhli pravde,
že nemáme záujem žiť pomaly v pokoji a mieri,

mám v hlave kotvu ktorá ma ťaží tak moc,
že nedokážem splynúť s beatom bez toho aby som nerozmýšľal,
prečo sme vytvorili takú chorú spoločnosť,
v ktorej keď niekto spokojne letí mu prestrelíme krídla,

mám hlavu obalenú v celofáne s čudnou nálepkou,
stojí na nej „Ľudstvo“ je to čierne na bielom,
mrzí ma, že tu znova stojím so štetcom a paletou,
a maľujem mozaiku plnú depresívnych obrazov

R: A ak to pôjde ďalej tak ako to ide teraz,
Na samom konci dňa budu uplakané tváre,
Prosiť o pomoc, ktorú odmietali včera,
a prosiť o vodu pre všetky kvety zanedbané,

A ak to pôjde ďalej tak ako to ide teraz,
Na samom konci dňa to už všetci pochopíme,
Že iba vďaka nám husle na palube hrajú,
Rekviem kým sa pod oceán potopíme,

:?: