Aron - Hore z pekla
Napísal: 01 Jan 2013, 13:33
rok "2012" v znamení písaní textov mal som sen
jak malý chalan do tých textov dával všetko
dal tam kúsok seba kúsok teba spravil dobre viem to
a neviem či vieš že kvôli tebe som s tým začal ver v to
zistil som že menej je niekdy viac a práve preto
som bol často sám so svetom vystavený všetkým hriechom
detským smiechom poznačený takým ktorým pred tým nebol
smial sa vždy a všade aj keď pripútaný gilotínou
spoznal zopár ludí ktorým veril tak aj oni jemu
zmenu nechcel chcel byť s nimi oni nikdy ževraj nesmú
keď nemám byť prospešný tak nehovoria narovinu
na rodinu vie hrať každy no len málo za rodinu
pamatám si na tie časy jak sa na mne všetci smiali
vlastne je to tak aj teraz ževraj prestať si sa zbaznil
písať navždy písať z lásky nepýtať sa na otázky
závislý jak narkomani bežím beatom cez prekážky
bolesť hlavy divné stavy v pláne tak milión prianí
musím vrátiť radosť splatiť rovnako plač mojej mami
na okamih zabudnúť čo bolo aj to bez prestávky
nepýtať sa že kto z koho čakať kým pominú mraky
nesnažím sa utiecť viem sa neschovám pred problémami
ale keď si zapnem správy ten svet neni zhovievavý
áno mami pozri mami mne do očí nie sme sami
aj keď fotky roztrhali a ostali už len rámy
niekedy mám pocit že som tu ostal iba ja sám
a neviem čo mám robiť aký dlhý bude Ramadán
a nadávam prečo nevidia mňa malého parchanta
sa tvária ako slepí pritom vedia kde sa schovávam
každý deň sa trafím vedla hládam cestu hore z pekla
cítim sa jak malé šteňa čo chce hrozne nejde bežať
nejde štekať nejde nemať to čo chce tak mal by nechať
aj tak predsa nejde všetko hneď jak narátaš do desať
jak malý chalan do tých textov dával všetko
dal tam kúsok seba kúsok teba spravil dobre viem to
a neviem či vieš že kvôli tebe som s tým začal ver v to
zistil som že menej je niekdy viac a práve preto
som bol často sám so svetom vystavený všetkým hriechom
detským smiechom poznačený takým ktorým pred tým nebol
smial sa vždy a všade aj keď pripútaný gilotínou
spoznal zopár ludí ktorým veril tak aj oni jemu
zmenu nechcel chcel byť s nimi oni nikdy ževraj nesmú
keď nemám byť prospešný tak nehovoria narovinu
na rodinu vie hrať každy no len málo za rodinu
pamatám si na tie časy jak sa na mne všetci smiali
vlastne je to tak aj teraz ževraj prestať si sa zbaznil
písať navždy písať z lásky nepýtať sa na otázky
závislý jak narkomani bežím beatom cez prekážky
bolesť hlavy divné stavy v pláne tak milión prianí
musím vrátiť radosť splatiť rovnako plač mojej mami
na okamih zabudnúť čo bolo aj to bez prestávky
nepýtať sa že kto z koho čakať kým pominú mraky
nesnažím sa utiecť viem sa neschovám pred problémami
ale keď si zapnem správy ten svet neni zhovievavý
áno mami pozri mami mne do očí nie sme sami
aj keď fotky roztrhali a ostali už len rámy
niekedy mám pocit že som tu ostal iba ja sám
a neviem čo mám robiť aký dlhý bude Ramadán
a nadávam prečo nevidia mňa malého parchanta
sa tvária ako slepí pritom vedia kde sa schovávam
každý deň sa trafím vedla hládam cestu hore z pekla
cítim sa jak malé šteňa čo chce hrozne nejde bežať
nejde štekať nejde nemať to čo chce tak mal by nechať
aj tak predsa nejde všetko hneď jak narátaš do desať