Monolog - Brzda a plyn (dlhšia ukážka)
Napísal: 15 Feb 2013, 18:13Možno to dakedy nahrám ak bude hlas, čas a tak ..
Na prvý track som vybehol jak stokár na kurvu,
tlačíš ma ku dnu, no ja už mám svoj popol a urnu,
vyhorel som rýchlo a mám chuť odpáliť tú brzdu,
iba dupnúť na plyn a ako Alonso stúpnuť,
mám niekoho trumfnúť, tu sa ľahko nájde súper,
konkurencia nezlyhala, každí čaká na svoj úder,
v radosti je víťaz a v práškoch ostáva lúzer,
lebo lúzer taký býva a nič neberie za súrne,
je to každého voľba, či má zastať a či spomaliť,
pridať, zabrať, zrýchliť a či časom nemárniť,
môj prípad nezastaviť a byť tomuto oddaný,
nikomu sa nepredať a svoju minulosť si oprášiť,
a pokiaľ nezastavím, viacej šlapem na plyn,
s ním idem hore jak dym, dopredu si to pálim,
nestúpam nikomu na chrbát, nič nechcem uľahčiť,
básničky básnim a svoje rými s nimi ukáznim,
(ref. 2x)
Pridávam, keď vyhrám aj keď zakaždým padám,
lebo idem správnou cestou, k nebeským bránam,
Uberám, lebo viem že nemá zmysel sa hádať,
jak bumerang sú hádky tak márna je moja snaha,
/2/
po tme kráčam, zmysel života hladám,
a každá drobnosť ma poteší jak klamstvá hada,
od štasťia cez prekážky až po samý koniec éry,
na konci ťa čaká to čomu si nikdy nechcel veriť,
ale preto ťa to motivuje, ty vyhráš ten pretek,
a preto každý kto veriť nechcel, teraz to vie že,
už si vyššie ako špiny, no podávaš im ruku,
a nepľuješ na nich z výšky, čo závisi od vkusu,
a rýchlo ustúp, ja si to píšem dňom a týždňom,
v tom samom prahu istom, neprekračujem písmo,
je jedno akým rukopisom, slová sú tým zmyslom,
ktorými všetko zapálim ako benzín pod kanistrom,
všetko to krásne zapadá do seba jak lego,
a moje ego, neni vyššie jak tvoj duševný priestor,
koľko krát sa kto splietol nepozerá na druhých,
a pritom nebrzdí, má v piči všetky svoje predsudky,
(ref. 2x)
Pridávam, keď vyhrám aj keď zakaždým padám,
lebo idem správnou cestou, k nebeským bránam,
Uberám, lebo viem že nemá zmysel sa hádať,
jak bumerang sú hádky tak márna je moja snaha,
Na prvý track som vybehol jak stokár na kurvu,
tlačíš ma ku dnu, no ja už mám svoj popol a urnu,
vyhorel som rýchlo a mám chuť odpáliť tú brzdu,
iba dupnúť na plyn a ako Alonso stúpnuť,
mám niekoho trumfnúť, tu sa ľahko nájde súper,
konkurencia nezlyhala, každí čaká na svoj úder,
v radosti je víťaz a v práškoch ostáva lúzer,
lebo lúzer taký býva a nič neberie za súrne,
je to každého voľba, či má zastať a či spomaliť,
pridať, zabrať, zrýchliť a či časom nemárniť,
môj prípad nezastaviť a byť tomuto oddaný,
nikomu sa nepredať a svoju minulosť si oprášiť,
a pokiaľ nezastavím, viacej šlapem na plyn,
s ním idem hore jak dym, dopredu si to pálim,
nestúpam nikomu na chrbát, nič nechcem uľahčiť,
básničky básnim a svoje rými s nimi ukáznim,
(ref. 2x)
Pridávam, keď vyhrám aj keď zakaždým padám,
lebo idem správnou cestou, k nebeským bránam,
Uberám, lebo viem že nemá zmysel sa hádať,
jak bumerang sú hádky tak márna je moja snaha,
/2/
po tme kráčam, zmysel života hladám,
a každá drobnosť ma poteší jak klamstvá hada,
od štasťia cez prekážky až po samý koniec éry,
na konci ťa čaká to čomu si nikdy nechcel veriť,
ale preto ťa to motivuje, ty vyhráš ten pretek,
a preto každý kto veriť nechcel, teraz to vie že,
už si vyššie ako špiny, no podávaš im ruku,
a nepľuješ na nich z výšky, čo závisi od vkusu,
a rýchlo ustúp, ja si to píšem dňom a týždňom,
v tom samom prahu istom, neprekračujem písmo,
je jedno akým rukopisom, slová sú tým zmyslom,
ktorými všetko zapálim ako benzín pod kanistrom,
všetko to krásne zapadá do seba jak lego,
a moje ego, neni vyššie jak tvoj duševný priestor,
koľko krát sa kto splietol nepozerá na druhých,
a pritom nebrzdí, má v piči všetky svoje predsudky,
(ref. 2x)
Pridávam, keď vyhrám aj keď zakaždým padám,
lebo idem správnou cestou, k nebeským bránam,
Uberám, lebo viem že nemá zmysel sa hádať,
jak bumerang sú hádky tak márna je moja snaha,
