Madson - Malá chvíľka šťastia
Napísal: 16 Mar 2013, 20:42vybehnem dverami von botami na betón
je to krása nasajem čerstvý vzduch do pľúc
duša mi spieva árie a chytá farebný tón
konečne žijem prajem si aby to tak bolo na furt
a nevadí mi, že je dážď ja sa usmievam
voda ma bičuje no podstatné je, že som tam
kde som chcel byť a smerujem si ku hviezdam
cítim sa slobodný jak vták aj keď nelietam
obvykle hovorím a dávam pozor na to čo
vypustím z úst a pozorne sledujem čas
no teraz mlčím som tichý ako málokto
opúšťam telo nechám sa unášať na vlnách
myslím, že je čas spraviť novým veciam priestor
na nenávisť a zlosť už nemám vnútri miesto
a myslím, že je čas opustiť to proste všetko
vyprevadiť zimu a privítať teplo
pýtaš sa čo je so mnou a ja skrátka nepodám
rozumné vysvetlenie bo tomu nerozumiem sám
proste sa túlam prírodou ako starý pán
bez obáv pozorujem krásu živočíchov a
prestávam rozmýšľať a začínam viac dýchať
aby som mohol pevne stáť na nohách a písať
aby bol každý jeden deň lepší ako predtým
aby som vždy keď stojím za mikrofónom svietil
na-nádych a výdych , ja už to poznám
k tomu na oblohe ešte žiari jasný Oskar
a nemôžem to poprieť, to sa nedá
dopustil by som sa zločinu keby ten pocit predám
pozri sa na mňa som sporiadaný občan
a nemám prachy ani pozemky čo by som vlastnil
no našiel som to čo iný roky hľadá
a ten neznámy pojem ma naplňuje šťastím
zoberiem všetko to z čoho by som vyťažil
a ne kladiem dôraz na plusy a mínusy
a keď sa popálim, no tak sa nehanbím
lebo viem, že som sa to odvážil skúsiť
zoberiem všetko to z čoho by som vyťažil
a ne kladiem dôraz na plusy a mínusy
a keď sa popálim, no tak sa nehanbím
lebo viem, že som sa to odvážil skúsiť
je to krása nasajem čerstvý vzduch do pľúc
duša mi spieva árie a chytá farebný tón
konečne žijem prajem si aby to tak bolo na furt
a nevadí mi, že je dážď ja sa usmievam
voda ma bičuje no podstatné je, že som tam
kde som chcel byť a smerujem si ku hviezdam
cítim sa slobodný jak vták aj keď nelietam
obvykle hovorím a dávam pozor na to čo
vypustím z úst a pozorne sledujem čas
no teraz mlčím som tichý ako málokto
opúšťam telo nechám sa unášať na vlnách
myslím, že je čas spraviť novým veciam priestor
na nenávisť a zlosť už nemám vnútri miesto
a myslím, že je čas opustiť to proste všetko
vyprevadiť zimu a privítať teplo
pýtaš sa čo je so mnou a ja skrátka nepodám
rozumné vysvetlenie bo tomu nerozumiem sám
proste sa túlam prírodou ako starý pán
bez obáv pozorujem krásu živočíchov a
prestávam rozmýšľať a začínam viac dýchať
aby som mohol pevne stáť na nohách a písať
aby bol každý jeden deň lepší ako predtým
aby som vždy keď stojím za mikrofónom svietil
na-nádych a výdych , ja už to poznám
k tomu na oblohe ešte žiari jasný Oskar
a nemôžem to poprieť, to sa nedá
dopustil by som sa zločinu keby ten pocit predám
pozri sa na mňa som sporiadaný občan
a nemám prachy ani pozemky čo by som vlastnil
no našiel som to čo iný roky hľadá
a ten neznámy pojem ma naplňuje šťastím
zoberiem všetko to z čoho by som vyťažil
a ne kladiem dôraz na plusy a mínusy
a keď sa popálim, no tak sa nehanbím
lebo viem, že som sa to odvážil skúsiť
zoberiem všetko to z čoho by som vyťažil
a ne kladiem dôraz na plusy a mínusy
a keď sa popálim, no tak sa nehanbím
lebo viem, že som sa to odvážil skúsiť
