Homie - Behám v daždi (ukážka)
Napísal: 08 Máj 2013, 12:36
Mám kopec vrstiev, a veľa obalov,
duša poskrývaná do mnohých obálok.
Nervy tečú prúdom, ja prežil som amok,
už nežijem s kľudom, chýba mi poriadok.
Behám v daždi, po cestách neznámych,
všetko ma dráždi riešenia vecí prehnaných.
Skrývame sa pred kvapkami ktoré zmijú,
z našich tiel a duší zlobu a toľkú špinu.
Vidím špinavú vodu jak zo mňa tečie dole,
hriechov mám veľa, budú ma dlho bolieť,
pri behu krajinou rozmýšľam čo ma trápi,
hľadám riešenia, často sa v tom sám stratím.
Voda dopadá na chodník moje nohy na zem,
ani neviem prečo píšem práve o tom báseň,
alebo text, je mi jedno ako to sám nazveš,
som plný nenávisti, atramentová lázeň.
Nebaví ma písať o tom istom stále,
o tom ako duša trpí a telo chradne,
nikoho nezaujíma aký mám malér,
chcem písať pozitíva ale duša starne.
Usmiať sa a ísť po tej svojej dráhe,
načerpať viac času ako všetci máme,
nechcieť bohatý alebo mať hárem,
len čas, priestor a netopiť sa v láve.
Po behu prídem domov a sadnem na posteľ,
tečie zo mňa voda, špina, pot a hnev,
hlavu mám prázdnu, je vhodná na odstrel,
som negatívny, prepáčte chcem svoj mier.
Tak snazil som sa popracovat na rymoch...Co sa tyka dlzky versov...Abo riadkov to je jedno...Tak je rozna...Ibaze to si nevsimajte lebo mi to tak sedi..:)..Beat sem nedam lebo si nim niesom isty...Tak dufam ze sa bude pacit..A samozrejme cenim kazdy koment ci je negativny ci pozitivny..:)..Vopred diki...
duša poskrývaná do mnohých obálok.
Nervy tečú prúdom, ja prežil som amok,
už nežijem s kľudom, chýba mi poriadok.
Behám v daždi, po cestách neznámych,
všetko ma dráždi riešenia vecí prehnaných.
Skrývame sa pred kvapkami ktoré zmijú,
z našich tiel a duší zlobu a toľkú špinu.
Vidím špinavú vodu jak zo mňa tečie dole,
hriechov mám veľa, budú ma dlho bolieť,
pri behu krajinou rozmýšľam čo ma trápi,
hľadám riešenia, často sa v tom sám stratím.
Voda dopadá na chodník moje nohy na zem,
ani neviem prečo píšem práve o tom báseň,
alebo text, je mi jedno ako to sám nazveš,
som plný nenávisti, atramentová lázeň.
Nebaví ma písať o tom istom stále,
o tom ako duša trpí a telo chradne,
nikoho nezaujíma aký mám malér,
chcem písať pozitíva ale duša starne.
Usmiať sa a ísť po tej svojej dráhe,
načerpať viac času ako všetci máme,
nechcieť bohatý alebo mať hárem,
len čas, priestor a netopiť sa v láve.
Po behu prídem domov a sadnem na posteľ,
tečie zo mňa voda, špina, pot a hnev,
hlavu mám prázdnu, je vhodná na odstrel,
som negatívny, prepáčte chcem svoj mier.
Tak snazil som sa popracovat na rymoch...Co sa tyka dlzky versov...Abo riadkov to je jedno...Tak je rozna...Ibaze to si nevsimajte lebo mi to tak sedi..:)..Beat sem nedam lebo si nim niesom isty...Tak dufam ze sa bude pacit..A samozrejme cenim kazdy koment ci je negativny ci pozitivny..:)..Vopred diki...