TZ - Spomienky
Napísal: 08 Máj 2013, 22:17
sklamal som veľa ľudí, hlavne preto že som klamal,
problémy neriešil s nimi len som im často mával,
dôvody nevysvetlil, nemal som síl rozprávať sa,
o tom čo mohlo predísť rozchodu len vravel "strať sa",
možno len nepatrím k tým ľudom typom osobnosti,
moja povaha debila len zvracia vnútornosti,
to čo mám na srdci len skryjem ja to nepoviem,
to čo máš na srdci ty sa aj tak nedozviem,
to čo tu teraz píšem sú len moje skúsenosti,
o živote takom, jak to bolo v minulosti,
vtedy si videl úsmev, lásku skrytú v strachu,
dnes sa moja duša váľa zapadnutá v prachu.
neveril by si že čo môžeš zažiť za pár rokov,
stratiť pár kamošov a nájsť tak päť krát toľko sokov,
potom si sadnúť k textu, písať príbehy tých blokov,
ktoré ťa viažu k sebe snažíš sa ujsť z pevných okov,
R: ten oheň v mojom vnútri musel niekto založiť,
ja som už stratený prípad - statusom nezvestný,
nikto ma nemá rád a do kože sa nevmestím
no pochybujem o tom že som vlastne hodný žiť,
ten oheň v mojom vnútri musel niekto založiť,
ja som už stratený prípad - statusom nezvestný,
nikto ma nerieši a môj odhad je nepresný,
no napriek tomu aj ja mám to svoje právo žiť. /
s tou túžbou zabudnutia idem cestou neviem kam,
nech robím čo chcem kde chcem nebránim sa spomienkam,
ja som už pri zemi už pár mesiacov nelietam,
už nesúhlasím s vami stále niečo namietam,
dúfam že preto že som aký som to všetko zvládnem,
viem že si stále pri mne aj keď miliónkrát spadnem,
bola si tu predtým si tu teraz, pamätám,
na ľudí čo mi pomohli nech už šli bohviekam,
myslím že pred rokom som mal asi tak desať ľudí,
ktorým som ozaj veril no nie všetci sú dnes verní,
stále mám pri sebe zopár no sú to menšie čísla,
aj tak to nevadí vždy sa mi každá pomoc zišla,
len či sa teraz necítia tí ľudia ako krysa,
ktorá len niekam zaliezla a nevie odkiaľ vyšla,
boli ste rodina a dnes neviete moje meno,
prajem vám veľa šťastia snáď kráčate správnym smerom.
R: ten oheň v mojom vnútri musel niekto založiť,
ja som už stratený prípad - statusom nezvestný,
nikto ma nemá rád a do kože sa nevmestím
no pochybujem o tom že som vlastne hodný žiť,
ten oheň v mojom vnútri musel niekto založiť,
ja som už stratený prípad - statusom nezvestný,
nikto ma nerieši a môj odhad je nepresný,
no napriek tomu aj ja mám to svoje právo žiť. /
možno ste odišli len preto že vám vravím pravdu,
všetci ste vyrástli už to neberiete ako srandu,
zišlo sa zopár ľudí čo myslelo si že to zvládnu,
ten pocit moci a že všetkému tam vôkol vládnu,
no v jednej chvíli ako meteorit všetci spadnú,
je koniec zábavy to čo sa deje nie je správne,
pseudo intelektuáli zrazu svoje mozgy zapnú,
idú si za svojim už zabudli na časy dávne,
nikomu nezazlievam nič len to mohlo byť inak,
vždy som mal väčšie ciele ako celé noci snívať,
potom sa budiť celý roztrasený - v hlave Irak,
neskôr ísť do školy a s hlúpym davom časom splývať,
teraz sa tlačí do úst pomyselné "ďakujem",
všetkým tým ľudom v príbehoch ktoré nezabudnem,
boli to pekné chvíle no snáď bez vás prídu krajšie,
ja vás už netrápim, vy mňa a tým to celé hasne.
R: ten oheň v mojom vnútri musel niekto založiť,
ja som už stratený prípad - statusom nezvestný,
nikto ma nemá rád a do kože sa nevmestím
no pochybujem o tom že som vlastne hodný žiť,
ten oheň v mojom vnútri musel niekto založiť,
ja som už stratený prípad - statusom nezvestný,
nikto ma nerieši a môj odhad je nepresný,
no napriek tomu aj ja mám to svoje právo žiť. /