Uniwerzal - Polnočné Metro
Napísal: 10 Júl 2013, 11:32
turniket do metra, zaznamenava moj prichod,
ja si razim cestu vopred, ako slnko rano vychod,
zopar ludi caka na vlak, zopar ludi mieri domov,
vynaram sa z tiena, chodbou kracam s neprijemnou vonou,
razantny pohlad, citia to v kostiach,
nocne nastupiste navstevuje miestny postrach,
vona ktora usadla na steny spoza rohu,
nos analyzuje, pritomnu aromu alkoholu,
atmosfera ktora dotrhala realitu,
povazujem osobne za svoju velku špecialitu,
dievca zatajilo dych, zavrelo svoje oci,
potichu rata do 10, chce v sebe zabit zly pocit,
krv sa v zilach zráža, stuhli vsetky svaly v tele,
chcela by vypnut na par minut, lahnut si do postele,
polnocne zvony predstavenie sa zacne,
jej vzlykanie a slzy v ociach, atmosferu len nacne
ani fantazia nepomaha odstranit to zle,
pomaly blizi sa to k nej, strach sa jej vryva do koze,
ani netusi, a zrazu spoza ramena iba dych,
uz davno vie ako to skonci, tak nasleduje len vzdych.
5minut po 12-tej, razim si cestu von,
taham za sebou zopar kilo, ulicu ohlucil zvon,
nezmytelna purpurova ciara za sebou,
na dalsi tyzden mozno v noci objavim sa zatebou.
PAR OHNIVICH OCI, CHARAKTER PRIAMO Z PEKLA,
ZJAZVENA TVAR, ZABIJA SPOD LAMPY SILU SVETLA,
SILA TEMNOTY, SPOZA JEHO CHRBTA VYLIETA,
LEN FIKCIA, NO STAT SA TO MOZE, NA TO PAMETAJ,