Monológ- Neverím im feat Heroín
Napísal: 17 Júl 2013, 22:00
Monológ:
Nedôverujem ľudom, neverím ani štátu,
zúfalo sa prizerám ako mňa a seba klamú,
je ťažké sa pozerať a pritom hovoriť pravdu,
robia zo mňa ateistu, potom nepochopia zradu,
najradšej by som si dal cez oči pásku,
im dole z tváre masku, nech vedia že ma chcú,
odrbať, balamutiť, podvázdať a vodiť za nos,
človek ich kľudne môže prirovnávať k policajtom,
najradšej ich nevidím a vyhýbam sa im,
ľudia ktorí vidia čo zvyčajne nevidíme my,
potom vravia že sa bojíme svetla, bojíme tmy,
potom ostatní zistia že sú to všetko iba lži,
ale my, vieme svoje, vieme kde je pravda,
sme vyššie ako oni, ešte vyššie ako Kaukaz,
naše slzy sa premienajú v popol ten padá,
do ich očí v ktorých sa premietava zrada,
Heroín:
neverím im,tlačili ma ku dnu vastný kamaráti
všetko išlo krásne potom nastala ta strata pravdy
ja za každým som si to nevšímal ,je to moja chyba
dostali sa bizko mna,zničit z vnútra kurvy rozkradli ma
postaviť sa,oprášiť sa je to jeden z mnoha pádov
rozkákať to,je to že vraj iba pad čo ostal zamnou
boha ako?prečo? v mysli pýtam sa čo som spravil zle
ostal prášok zo mna,som myslel že mi patril svet
ruku na srdce, a povec kto by toto všetko čakal
prepokladám že nikto,takych neni prečo hladať
som to proste necakal,odhadnúť som nedokázal
tak sa kurva nečudujte prečo hajzlom neotváram
v minulosti nežijem,ja jebem na ňu v podstate
život je sviňa raz utrie slzy,raz obere ťa o šťastie
a ano uz som zabudol,neni hnev čo pramení
niekedy je proste lepšie ich vymazať si z pamäti