Monológ feat. Paušál - Kvapka v Oceáne
Napísal: 23 Júl 2013, 19:55
0:12
Paušál:
Prepáč, že som iba kvapka vo veľkom oceáne,
lúče svetla mi bijú cez hladinu priamo do očí.
Myslíš, že chcem splynúť s davom, vôbec práve,
ostatný si lúče prekryli rukou no ja som sa potopil.
Polovica hovorí, na tú druhú polovicu, že sú ovce,
keby sú ovce tak žerú trávu a behajú na lúke.
Ale každý si vyberá vlastnú cestu, však sám povec,
označiť človeka, ktorého nepoznáš ti ide bravúrne.
Ľudia sú aký sú, ale mne to jedno ja hladím na seba,
robím to iba tak aby si ma mohli pamätať.
Ľudia sú ako po daždi dúha vždy krásne farebná,
vyčnievam z davu aby môj život sa nedal zanedbať.
Som ako slnko na oblohe napohľad veľmi blízko,
pritom, keď sa ku mne priblížuješ som stále ďalej.
Zober si to tak život je ako tag, ktorý kreslíš fixskou,
a tie pekné chvíle už nikdy nevrátiš zase naspäť.
1:10
Monológ:
Vyčnievam z davu iba preto, že mám mega hlavu,
no nie som bohatý, pretože prachy z neba nepadajú,
jebať slávu, robiť niečo, čo ma baví bez kontrastu,
je to stále lepšie ako byť pre iných kopa smradu,
viem, nie je to bohviečo tak preto opäť dvíham latku,
hladajte ma v oceáne, na pevnine nie je váakum,
ľudia robia to isté, popritom sami seba klamú,
pre tých vyšších koriste a v páde padajú na dlažbu,
popíšem to tak, že dokiaľ hladajú mier a lásku,
ja dopíšem si slohu a kedy skončím viem ja dátum,
ste vykopávky, múmie, váš dom je tehla z prachu,
povedal by váš oblúbenec, ja dám vám krajšiu radu,
nezapadnite do davu a vôbec nerobte čo vám kážu,
prevajte tú odvahu, čo je vo vás hlboko jak kaluž,
ste potopení vaše telo dostáva sa na bod mrazu,
ak neveríš tak urob to, neboj sa a hneď skoč z vlaku,