FLÓRA A FAUNA
refren:
“Príroda je stroj, ktorý drží v ruke ovládač
narušiteľom nedovolí len tak cez most kráčať
plátí zákon džungle, vyhraje pevnejší džbán
nezáleží natom, že si dostal príliš veľa rán”
na dne oceánu aj korali začali strácať farbu
ľudská pažravosť ale nechce hľadať pravdu
meníme vodu na piesok, piesok na popol
lesy miznú a my ničíme si vlastný domov
nech sa prizná vinník alebo podá alibi
schody sú tu kľukaté ako faunov labyrint
ľudstvo je kruté nemá žiadne zľutovanie
chceli sme veľa, výsledkom je naše chovanie
človek vidí ako sa mláďa v kŕčoch zviera
postrelený opúšťa svet v ríši zvierat
každá kvapka krvy je pre nás veľká strata
toto je moderné chovanie aristokrata ?
preto chráňme krásy ktoré skrýva tento svet
od mohutných pralesov až po malý mikrosvet
lebo kormydlom života je tá čistá sloboda
ktorú skrýva v sebe každý vodopád
ZÁŤAŽ
refren:
“Pozerám do zrkadla nemý ako pantomíma
odrazí ma dneska iba silná trampolína
vnútri duše vybuchuje odistená mína
život ma fackami neustále napomína”
som džbán ktorý sa rozpadol na kusy
nešlo ich zložiť zlyhali všetky pokusy
keď sa víri piesok a svieca dohasína
vidím len prach na čiernych mokasínach
v ruke má ovládač, boh mi takto tvorí most
ale bohužial toho smútku je už u mňa dosť
nemám domov, pozerám sa na Vás z brehu
pýtam sa: prečo ste mi dali vypiť pohár jedu ?
nemáte zľutovanie, vrážate do rakvy klince
nikdy ste sa nepozreli na druhú stranu mince
ste chladní ako všetky kamene dokopy
chcem konečne zhodiť zo seba tie okovy
škrýpe hrot keď púšťa atrament na papier
schody sú slová cennejšie než halier
ale v noci kým to píšem cítim sa ako sirota
kiež by som mal krídla a mohol robiť pilota
dvor mi krášli len zopár opadaných listov
a môj rozmazaný tieň ako telo kristov
bojím sa pozreť vpred radšej zatvorím oči
ďalšie ráno sa zobúdzam v tom istom kolotoči