Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii a analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Súhlasím Čítaj viac.
Počujem len šepot, otváranie úst na prázdno, slobodná duša, nevnímam význam tých nadávok. Jak Aladin s lampou, 3 želania, mením život za pár slov, nie som high, nie som strop, aj tak všetci padajú na zadok.
Tí čo to skúšali, hneď vycúvali a ostali vulgárni, letím si a za mnou víchrica a vždy len stúpa dym. Pri veľkej rýchlosti stačí ubrať plyn, osud zmýlený s túžbami, modré nebo prekryté búrkami, mesto plné zrúcanín.
Vyletel som vysoko, že postupom času užívam pád, žiadne akcie smerom nadol, nie som Terno, spustím škandál. Nikoho nezašlapím jak švába, som jasný jak úsvit z rána, bohužiaľ na trhliny sa nedá kúpiť náplasť.
Refrén: Cesta smerom hore a dole je jak červenýkoberec, každí chce byť high, ale nikto netúži po zmene. Letím si, vyrovnaný dušou ajtelom, sorry, že som pred tebou a nie za tebou.
Jeden z nich, jeden z vás, nehľadal som cieľ, ale prečo neprestať. Jeden smer, jeden pád, stále decko, ale s pocitmi jak veterán.
Dneska tu, zajtra tam, život na voľnej nohe mi prišiel jak zábava. Dneska neúspech, zajtra zas, sled udalostí s tvarom jak nakrájaný ananás.
Všetci si myslia, že vždy ku koncu rezignujem, riadim sa pocitmi, sorry, že nevidím prestíž, úspech. S Mangekyou Shariganom mierim rovno do temnoty, z každej strany divný hlas, každú sekundu vnímam ako osem hodín.
Časť zo mňa, kúsky z vás, niečo mi hovorí, že není čas sa ukrývať. Stupiť s vami, stupiť sám ? nervy sú v napätí jak napriahnutá udica.
Ísť dopredu, alebo ostať v ústraní ? šance sú, len váhanie ich zmätie jak tsunami. Ísť hneď, alebo čakať ďalej, správna možnosť je zrnitá jak záznam z kaziet.
Všade v battloch texty ktoré píšem rád aj ja, no dnes to takto nechcem, dnes nebudem rozprávať, len o sebe a o tom aký som najväčší pán, viem je to strašné terno, no dnes nejdem donaha,
dnes rozpoviem vám o ľuďoch čo učili ma letieť, bez ktorých by som nechcel ani deň na tomto svete, sú to ľudia s vlastným názorom, ich hlas má svoju váhu, nie sú iba prázdnym telom, neroztopia sa jak nanuk,
ani jeden nie je šváb, aj keď zažili sme Pompeje, tie tornáda problémov ktoré nešli striasť pod koberec, a všetky ťažké noci čo dnes zdajú sa jak requiem, a koľko krát si každý z nás už vravel od dnes nepijem.
R: Dnes pozerám sa z okna s cígom postávam tam bez slov, tie milióny spomienok na lety ponad mesto, rezignovať skúsil každý no pokusy boli márne, a každý trocha zabudol, no nevieme či schválne,
tak pozerám sa z okna na tých ľudí čo tam chodia, a spomínam si na tie všetky lety ponad moria, a dnes ani ja nechcem pamätať na všetky tváre, a na problémy detí ktoré dnes sa zdajú malé.
Predstav si že chodíš, zrazu sadneš vedľa mňa, znova všetko dáva zmysel, máme o čom rozprávať, sme dve malé hlúpe deti, pojem problém neznámy, máme čo dnes nemá nik, dvaja hlúpi neznámi,
celý okolitý svet nám dnes pripomína film, nie horor ani rozprávku no zvláštne farebný, ani mňa už viacej netrápi že čo a kedy s kým, ten kľud je taký divný že si myslím že len spím,
ľudia prechádzajú vôkol, nevnímajú čo sa deje, ja taktiež nie som v liehu, nevykrikujem to mayday, telo jak si bez duše a ten šváb obžiera rozum, rezignácia je koniec z teba necháva len kostru,
predstav si že veríš mi a ja sám verím tebe, žijem z tvojich slov, nič viac ani nechcem vedieť, predstav si že moje slová dajú dokopy tie vety, vety spoja čo sa rozbilo a ja ten zvyšok zlepím,
predstav si že to tak funguje, len človek nevie ako, všetci to máme v sebe, nehľadáme to pod tlakom, predstav si že skladba pár viet je zakódovaná kniha, a ako človek čo ju prežil musel bolestivo zlyhať,
predstav si ten hlas čo chceš počuť ako hovorí, predstav si že vstaneš a pôjdeš tie dvere otvoriť, no za nimi je prázdno, žiadne terno iba tma, na koberci množstvo špiny ktorú treba zametať.
R: Predstav si že nič nie je jak má byť a svet sa točí, už nie je nutné keď niečo začína to predtým skončiť, predstav si že hýbu svetom myšlienky a nie len činy, a všetko je tu naopak a postavené z hliny.
