pište svoje názory
Dívaš sa na mňa, no nevidíš ma lebo som priehľadný,
nevideli ma ani doktori a pritom ma rezali skalpelmi,
čo sa to deje, že vidím seba na operačnom stole ležať,
stačí tak málo a aj ja budem o chvíľu pod zeminou ležať.
Prišli ste všetci, celá rodina, priatelia, každý kto ma má rád,
teraz sa ukázalo kto je pravý a kto falošný kamarát.
Zradili ste ma v tej najťažšej chvíli, to sa nerobí,
vymením krátkodobých priateľov za jedného ktorý bude dlhodobý.
No preruší ma plač môjho dievčaťa v kúte,
hneď som pri nej no necíti že mám jej dlaň v ruke,
chcem jej povedať že som tu a že nech sa nebojí,
že to vydržím, že som silný, že som priebojný.
Rakovina je sviňa no nevzdávam sa, zápasím s ňou,
chcem sa vrátiť do tela no vchod je zakrytý hmlou,
a tak musím čakať či sa im zákrok podarí,
na smrť je ešte skoro, pre smrť som primladý.
Jej nezáleží na veku, na rase, bere ľudí zaradom,
často je človek vlastne svojou hlúposťou si hrobárom,
lebo si nevážia život, zatiaľ čo mne to tak osud zariadil,
no bojujem s tým aj keď mi život tvrdú ranu zasadil.
Zrazu vidím svetlo, ležím na posteli a otváram oči,
všetci sú okolo mňa a každý od šťastia jačí,
doktori spravili svoju prácu a nádor je preč,
neviem čo mám na to povedať, stratil som reč.