Bomer:

Počut treskot dverí,
treskot dverí, ktorý vniesol náhle zmeny pre dospelých,
svet kríz, vreskot, nervy, štekot, hnevy,
viery v obrat dejov pred tým ako stihlo doma peklo svietiť.

A život z happy obrázkov sa skryl pod podrážkou,
zo smiechu boli slzy a zo štastia tichá domácnosť,
(Roman), zbalil sa do pár hod a ihneď išiel po auto,
pod tlakom zmizol z domu s trochou prachov vo vačkoch.

A zobral phone, spojil sa s Machalom a podelil sa o story,
nech dá mu dávku podpory, nech dá ho nejak dokopy,
bol ochotný a pochopil, že treba mu bod oporný,
dokázal byť na pomoci, oslobodiť ho od zlosti.

Bol na ceste na sever do RK, tak podal hlásenie,
a Fedor Vlčiak nadšene zareagoval na mayday,
že noclah bude najmenej, čo pre ňho može spraviť,
v tomto stave núdze, za ktorý je chlapec dodnes vďačný.

Pred bránami mesta hriechov prišiel hovor z domova,
aby sa vrátil domov včas, aby si cestou pozor dal,
a pokial mieni konať inak, nech si synak vystačí,
len nech maká na novom bývaní, že doma nie je vítaný.

No začalo mu svitať a splnil každý príkaz,
zistil, že život bez rodiny nemá žiadny význam,
bratranec Karol mu šiel v ceste naproti,
a po stretnutí mu dal slova, čo ho dali na nohy.

A potom celý týžden prespával u neho v byte,
miesto školy krájal pocit strachu a písal tento príbeh,
spojil sa s mamou, že je všetko v poriadku,
a že sa domov vráti až keď hlavy starých ochladnú.

Od času prekážok je doma život bez stresu a bez hádok,
a on je kurva rád, že to je preč a že je teraz top,
je plný energie, z pekla sa stal happy end,
aj keď myslel že neprežije, dnes má čoraz lepší deň.

Už mnoho krát mi svietila červená a ja nevedel som kade ísť,
čakal som na deň plný zlepšenia ale osud asi málo praje mi,
aj keď je nutné hladeť pred seba, nevidel som nič, len kopec nádejí,
a čím viac bola snaha neprehrať, tým som viacej končil tvárou na zemi

Už mnoho krát hladal niečo ako cestu z ostrova,
a zmieril sa s tým, že sa nedočká pomoci od Boha,
neprišla žiadna cena útechy, nemal úsmevy,
zo sveta zhnusený a v obrane pred údermi.

A ak to má raz skončiť, dúfa, že bude skúsený,
kurva, prečo je neustále medzi prúsermi,
nevie kde hladať odpoveď, aj keď ju hladá o sto šesť,
je z vnútra studený a v hlave nepokoje.

Aj po rozchode so ženskou bojoval so stresom,
v nepohode a bez slov, v temnote jak v lesoch,
nemal vôlu prestať utápať sa v zúfalstve,
a prestal veriť tomu, že to znova bude úžasné.

Odmietal každu jednu lútosť,
a každa jedna lútosť iba prispela na utrápený smútok,
už je to za ním a je raz tak posilnený pádmi,
pripravený zažiť to zas, je s tým vopred vyrovnaný.

Už mnoho krát mi svietila červená a ja nevedel som kade ísť,
čakal som na deň plný zlepšenia ale osud asi málo praje mi,
aj keď je nutné hladeť pred seba, nevidel som nič, len kopec nádejí,
a čím viac bola snaha neprehrať, tým som viacej končil tvárou na