Je tu tak cicho občas zafúka len slabý veter
rozfúkané listy sa ma nepýtajú či som raper
nohy sú na zemi a vzduch ten je studený
vdýchnem ho do plúc nech vím že po tem ešte neni
postavým lešení a vídem až na samý vrch života
skočím dole volným pádom v okovách
sa necícim dobre a tak opúštam vezení
aspon na chvílku nebiť nikým prcaný
občas si prajem byť kreslený
navštívit krajinu kde je penáz bezcenný
kde ženy sú len ženy
kde môžem chodzit vyzlečený bezpohoršený
realita je každého subjektívny pohlad
a ja sa priznám že tá moja je plná hovna
plná démonov v kravatách chcú vycucať život zomna
a tak si dávam pauzu opúštam ten svet
vybrácie mesta mi začínajú robit zle
nájdem si v lese pekné místo na keré si sadnem
zostanem iba ja a nič a hubu sklapnem.