Zapisnicky roztrhane, riadky v mobile a pc vymazane, vymazal som dokonca aj hudbu a prestal ju pocuvat.. snazil som sa venovat uceniu a inym dolezitejsim veciam ... a zase sa mi zacali jebat rymy do hlavy (ktore mi sposobuju muky)... tak som si povedal, ze tomu obetujem cas do konca tohto roku a skusim nieco nahrat, potom zajdem za psychologom, nech ma ojebe cez nejake prasky :)

Aj ked lamem si kosti, trham kes v hotovosti
z toho bahna predsa vyrasta mi vred
denno-denne zlosti, noci plne pochybnosti
kopi sa to nad hlavou a stracam stred
neodkladne povinnosti, pozrucane mosty
hadky ktore naznacuju nedokonaly sled
bo som z pravdy sprosty, v ociach nevinnosti
skurvenec co prezentuje zazity svet
serem na mudrosti, vykriky bezmocnosti
jebem ucit sa povedane o zivote naspamat
uz dost bolo lutosti, odsuvanie skutocnosti
berem do ruk mikrofon a opustam sed
stalo sa to vtedy, ked som vypol muziku
zacal som carbat na papier lyriku
ostatne plany zahnal do uniku
konecne spalil skurvenu kroniku
oddal sa dotyku prestal mysliet potichu
vypustil paniku branim sa zaniku
nechcem sa vzdat citit sa vinny
v sedej pritomnosti pri absencii sily
nechcem aby sny sa v letargiu premenili
neprezivat vec pocitovanu v danej chvily