Danosť:
Konám inkognito, v tieni lámp, v tieni zrád,
v tieni reflektorov, kde úbohosť nemá pák,
patetickosť dosah a kde podstatný je obsah,
rozhľad a pohľad definuje spektra rozsah.

Decko:
Nehľadaj, pretože nenájdeš,
sme duo obrov ktorých nestíhajú len tak pre krádež,
nejsme asi vhodný príklad pre mládež,
preto je možné, že váhu týchto riadkov skrátka nezvládneš.

Danosť:
Mám už viac jak desať rokov jasnú predstavu,
a garantujem veci, čo sa pri nás iste nestanú,
preto pod zemou prebieha naša revolúcia,
v tichu jak finančného konzorcia rezolúcia.

Decko:
Populácia má na svedomí, že sa chovám ako škriatok,
pozeráš na siluety, ktoré ignorujú spánok,
z telesných schránok, na stovky stránok,
vypúšťame svoje duše, ktoré sú na zámok.

Refrén Danosť + Decko:
Po tomto nezostanú z teba, kosti, kosti.
Dilla na beate zaručený, postih, postih.
Danosť a Decko dnes nemajú, hostí.
Na osobnosti nenavliekajú si kostým, kostým.

Druhú slohu počúvaj.

Danosť:
Nemôžeš nás vidieť v tme, len tiene sme
a viem presne čo tu smie, my nejsme v sne
fyzicky, ne ale mentálne,
napadám vaše psychiky lyrikou verbálne.

Decko:
Preto ma čas naučil veci selektovať globálne,
aby nedorozumenie bolo v nedohľadne,
márne, schválne som inkognito primárne,
neber to preto paranormálne.

Danosť:
Chce to veľkú kapacitu, keď chceš kvalitu,
objektivitu mať za banalitu a ne raritu,
či produktivitu nezbaviť reality habitu,
aby tu scénu mali zabitú, zarytú, nabitú.

Decko:
Sme jak diamanty, sami brúsime si hroty do foroty,
berem všetko čo môžem použiť jak pohonné hmoty,
roboty je už roky stále po kokoty,
tento rap je real jak Madrid, ne anekdoty.