Sú odrazom našich pocitov v danom momente,
im nerozkážeš jak vojakom na fronte,
píšu aj nadčasové príbehy jak riadky v memente,
počúvaj a neunikneš pointe.

Radosť, roky tréningu ťa privádzajú na stupeň víťazov,
medzi elitu, o ktorej si ani nesnil,
teraz so slzami v očiach, ale s radostnou grimasou,
máš pocit, že ti patrí celý vesmír.

Bolesť, zlomené ruky, nohy, kľúčne kosti, krčné stavce,
zacvaknuté nervy, po ktorých je cítiť iba mravce,
s rukami na tvári si nalejme čistého vína,
veď slzy môžu liečiť viac jak medicína.

Túžby, sny, jak besní,
pre ne dokážeme byť tak neuveriteľne presní,
až čudesní, s výnimkou nečestní,
no keď nás zalejú pri sklamaní je to pocit desný.

Refrén (skreče):
Pláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.
Pláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.
Pppláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.
Pppppláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.


Máš strach, poznám ho aj ja ho mám,
aj keď miestami je nepochopiteľný ako hlavolam,
dokáže položiť jak padajúci trám
a bez váhania spúšťa ten proces, jak piatková noc flám.

Smútok, stratil si blízkeho, všetci sme stratili,
krokodílie slzy sme ronili,
viem bolí to, ale faktom je,
že nikto z nás nebude žiť tak dlho jak sekvoje.

Sklamanie, je ti ľúto tých skutkov, bolo ich fakt mrte,
no nedá sa to vrátiť ako páska na kazete,
treba sa s tým vyrovnať a skúsiť s tým žiť,
aj keď sĺz je z toho toľko, že by si ich mohol piť.

Toto je Decko, Fatte v ďalšej pecke,
ktorú píšem so slzami na kraji v mojej detskej,
nepýtaj sa prečo ich mám na kraji,
pretože za chvíľu pôjdu prúdom jak voda v Dunaji.

Refrén (skreče):
Pláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.
Pláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.
Pppláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.
Pppppláč je vlastně smích, akurát se u něj nejde smát.