Lyrický diabol, viac dope ako tritisíc bluntov,
na diaľku vycítim hajzlov, preto,
som samotár jak Vec, píšem tisícky riadkov,
tesne pred skokom z ôsmeho poschodia jak Hank.

A môj dres je handlovský,
dostal som šancu stepnúť na dosky,
a nemienim tú šancu zahodiť, toto nie je dielo náhody,
na tomto som makal, na toto som čakal, je to tu.

Môj album, môj skok do davu, žiadny kalkul,
buď to vyjde, alebo si rozbijem tlamu,
a som oldschool jak Tabu,
reálny jak položiť na gramce naozajstnú platňu, vynil.

Robím to jak to cítim, preto občas robím chyby,
no mýliť sa je vraj ľudské a ja som živý,
žiarivý a ostrý jak diamant,
fresh ako slnko, keď vychádza, nechaj tú gitaru dýchať.


Ležím vo vani plnej whisky,
pijem víno, fajčím cigy a jed prúdi cez moje žily,
a ja ho musím nejak dostať von, preto píšem rýmy,
bez veľkého rozmýšlania, tak jak to cítim.

Tak to ide na papier, tak to spitnem do majku,
fackám svojich démonov kým odpadnú,
nikdy som nezapadal do davu,
a nikdy ani nebudem, to radšej prídem o hlavu.

Pár krát som ju stratil, našťastie zase našiel,
našiel hudbu, našiel talent, našiel šťastie,
našiel dno, našiel zlosť, našiel hate, stres a závisť,
ale to k tomu asi nejak patrí.

A môj kevlar je už samá diera,
jazvy sú moja kérka a tento album je jak moje dieťa,
niektoré rany nejde zoceliť,
nechávam sa niesť na rukách sveta a výhľad je nádherný.