Pred ôsmimi mesiacmi som napísal svoj prvý text,
Pamätám sa dobre, bol o tom jak všetci trpíme.
Zrazu som chcel stále písať, písanie - môj koníček,
Ani jeden nebol dobrý, každý text bol o ničem.
Lenže pero v mojej hlave nechcelo prestať písať,
Rýmy, metafory v mysli, vzdávať sa nemá význam.
Postupne sa ale hobby mení na niečo vážne,
Pero bolo jak súčasť mňa, písanie moja vášeň.

Keď som mal na nič, zvláštny deň, sadol som si s perom v ruke,
A písal som krátke riadky, zrazu všetko dobré bude.
Nepísal som tam slová, ktoré patrili mojej hlave,
Písalo ich tam srdce, šlo to z neho priamo na papier.
Nezamýšľal som sa vôbec, že čo do zošita dávam,
Proste som len písal veci, tak ako som ich cítil ja.
Zrazu som všetky myšlienky mal v hlave roztriedené,
Moje pero - terapeut je na mňa pripravené...

Keby sa ti podarilo vidieť každý jeden text,
Vedel by si o mne snáď viac, než ja sám o sebe viem.
Lebo ja nepíšem iba, keď chcem niaky song nahrať,
Svoje city dám na papier, za každého počasia.
Pero je môj terapeut, pomáha mi vo dne, v noci,
Neplatim mu od hodiny, stačí mu len dobrý pocit.
Môžem sa mu vyrozprávať, vedieť, že ma nezradí.
Koľkokrát mi už pomohol, keď som bol fakt bezradný

Keby si niekto pozeral, do jedného moje texty,
Mal by má prečítaného, ako kamasutru všetci.
Vedel by každý jeden hriech, tak ako aj zlé vlastnosti,
Čo si o kom ako myslím, radosti, taktiež starosti.
Lebo môj zošit a pero o mne vedia fakt priam veľa,
Vedia viac než moji známy, než rodina, než priatelia.
Som už proste taký, dávam na papier seba celého,
Niekto má na to priateľov, niekto kopy papierov..