Poznam 2 ludi co sa niekedy milowali,
mali sa neskutocne radi,
nikdy necakali ze jeden druheho strati.
Prezili rok a niekolko dni,
widim ako kazdy z nich w placi klaci.
On neodbitny a od korena ziarliwec,
ona nedobytna, a sladka ako med.
Prezili spolu krasne teple leto,
on lubi ju no ona wediet nechce to.
Casto mali hadky,
prechadzali a hladali w ziwote skratky,
a casto chceli wziat cas spatky,
boli chutny spolu a krasny,
no newazili si ten cas wzacny.
Jeden neweril druhemu,
casom ich wztah stracal doweru,
ako cas plynul, a zarowen kratil,
chlapec ju uz po sti krat stratil,
no netusil ze nawzdy, chcel niekoho ubit chytit a zmlatit.
Dochadzalo mu ze sancu nema,
a to diewca lasku mu uz neda.
Ziarlil ako pes a wyzwedal kde bola,
ona len nikde, to je wec moja.
Dopocul sa ze riesi ju bywali,
chlapec mal s toho wiecsie obawy.
Padli aj nepekne slowa,
ktore si wycita wzdy a dookola.
Raz sa chcel s nou stretnut,
no zawolal, a diewca si stihlo mobil wypnut.
Siel a hladal ju ako zlato,
wed ju miluje, wed stoji mu zato!
Napokon siel do jej bytowky, na spolocne schody,
citil sa ako kokot ked tam boli oni.
Jej noweho chcel dakedy zbit,
no w ten moment len wedel hlawu sklonit a slzy ronit.
Dostal info ze chce byt s nim,
pokracnwat so ziwotom spojenym.
Dali si aj pusu, to bola rana,
chlapec to nechcel chapat, a nespal do rana.
Zistil ze neje to co bywal pre nu,
stratil u nej lasku i doweru.
Chlapec rewal ako maly,
na pleciach swojej mami!
Ze ju miluje a nechce ju stratit,
ale cas je uz za nimi, a ten sa neda wratit.
Chlapec stratil swoj sen,
ktory si budowal rok den-co den.
Nechce sa stym zmierit,
chce sa naprawit, chce sa zmenit!
Nikdy na nu nezabudne,
nikdy jej nepowie ze ju uz nemiluje!