Facebooková realita
Rok už ani neviem aký sa píše
Svoje meno a heslo píšem o kolonku nižšie
Pridávam priateľov na čerstvo založený účet
Zrazu notifikácia od neznámej C'mon lets met
Jej reči boli tak sladké na profilovke vyšpúlene pery
Tej šlapke by som do rúk nezveril ani moje Blackberry
Reči veľké no tie nevypovedajú za skutky
Kozy vypleštené osamote robím si naň chúťky
Zozačiatku myslel som si, že bude to fajn
Sedel som pri tom a od nudy fúkol pár lajn
No keď ma po hodine začala boleť riť
Zavolal som pár kámošom a išli sme von žiť
Na druhý deň sa ten facebook zbláznil
Ja som sa k nemu poopici ledva doplazil
Bol som označeny na jednej z tých foto
K nej nový kozatý priateľ napísal mi motto
Že aký som krásny a na konec dala Cmuk:*
ja som na to kukal vypatý jak puk
Hodiny som čakal kym bude online jak nemý
No okno chat stále ostávalo bez zmeny
A tak som čas strácal pred pixelovým obrazom
Moja realita sa začala napĺňat facebookovým odrazom
Ehm starký asi som sa na babenku namotal
Celú noc som jej písal náš vzťah je úpne immortal
O týždeň stretol som ju na nákupoch v Mekáči
Mala na sebe kilo omietky a vôbec sa mi nepáči
Ako som oko len išiel hodil som na ňu očko
Jej tvár bol bezemočná jak Vitalij Kličko
Pozdravil som no ona ostala ticho v silent mode
Pozrela na mna a prepla song na iPode
Pokračovala ďalej v chôdzi na vysokých štekloch
Jej krivky sa zvýrazňovali v látkových lemoch