Možno majú pravdu že som sa zmenil,
no nevládzem sa držať iba pri zemi,
chcem sa odpútať od všetkého známeho,
vyletieť a necítiť nado sebou žiaden strop,
moji najbližší vedia kto vlastne som,
oni nikdy ma nenechajú padnúť na samé dno.

Zažil som toho veľa už aj zabudol,
niekedy sa neviem vyrovnať s tým pocitom,
že celý čas mám vlastne na sebe masku,
chcem ju dať dole v zuboch zabiť ju,
viem že väzenie je vlastne moje telo,
duša pozná príbeh chce podeliť sa so svetom.

Je len na nás či ju pustíme domov skôr,
sme sudcovia ktorý nemajú vlastný vzor,
z niektorých stali sa už dávno iba schránky,
bez duše stačí im nalepiť cudzie známky,
je len pár ľudí ktorým v tomto verím,
lebo viem že bez viery nedá sa žiť.