Hľadám tie slova, sľuby, ktoré boli povedané,
stratili sa vo vzduchu, otázky nezodpovedané.
Trápne lži idú cez naše preliaté krvou dlane,
herci hrajú svoje role, perfektne sú zahrané.
Že trápnosť ľudia necítia keď prichádzajú do styku,
so svojím ja v zrkadle, ich ja má tvár prehnitú.
A aj po rokoch to nestratilo pre nich chuť,
ústavíčné otváranie úst, ale bez hluku.
Ale stále cítiť ten pach krvi preliatej rukami,
otlačky ľudí ktorých pochovali majú na tvári.
Hľadám to čo rozprašené vzduchom teraz veje,
reči, rečičký ľudí, človeka, ktorý sa nám iba smeje.
Skáčeme jeden po druhom hrobárovi na lopatu,
až cítim mráz prechádzať po chrbte.
Vrátiť úder nie je to isté ako zaveliť k obratu,
obrátiť sa nie je to isté ako útek.
REF:. 2x
Povrchný úsmev, ktorý s tebou robí divy,
šialený úspech, čo zdá sa byť mu silný.
Koniec, ktorý nekončí sa zvoncom,
ale plačom, nárekom a potrebou utiecť.
Ako ja viem, tak to dokončím niekedy začiatkom roka 2012