Čaute, tak dokončil som ďalší text, nehovorím že tam nejaké úpravy ešte neporobím, ale tak zatiaľ to vypadá na finálnu verziu - enjoy :)
(1. - 0:10)
Sedíš na posteli, precituješ slabé chvíle,
bolo kopu dní kedy sa mali veci lepšie,
pozeráš do zeme, oči upreté do neznáma,
cestuješ životom, všetko sa ti premieta,
v tieni vlastnej izby, vonku slnečno,
všetci spolu a ty sám premýšlaš osamoteno,
jak sa to mohlo zvrhnúť, čo s tebou bude,
veci sa serú, tvoj kamoš s problémom na súde,
sociálka hrozí, on to všetko ľutuje,
je ti ho ľúto, ďalej v myšlienkách putuješ,
bol so špatnou partou ktorá fetuje,
a každým dňom sa do problémou dostane.
Ďalšieho kamoša zas prepadli so zbraňou,
načo chodil v ten okamih tou ulicou,
zbytočne sa pýtaš, oči zatvorené,
uvedomuješ si ako je to všetko zvrátené.
Staviaš sa, ideš cez izbu prázdnotou,
ideš ku oknu, stále si v tranze hlbokom.
Pohľadom medzi žalúzie sleduješ okolie,
čo si asi tieto sračky vôbec neuvedomuje.
(Refrén 01:03)
Občas máme každý jeden ťažké obdobie,
ani ja ho nemám rád, mám z neho fóbie,
najhorší pocit keď sa blízkemu niečo stane,
je to akoby ti niekto nožíkom srdce prebodne.
(2. - 01:14)
Sám máš promlémou až nad vlastnú hlavu,
je ťažké vybrať si v živote cestu správnu,
jedna ťa zavedia priamo do hlbokej jamy,
ďalšia ti prinesie len špatné klamy,
stredná je tá cesta, cesta ku šťastiu,
každý jeden z nás, hľadá tú svoju správnu.
Keď si spomenieš na staré časy lepšie,
a myslíš si že už to nemôže byť horšie,
spomeň si na tých čo už nemajú vody,
ani jedla vôbec nič, realita schladí,
odporovať nemá cenu, každý jeden sa bojí,
a presne ako ty, v izbe v tieni čuší.
Popadá ťa hnev a nenávisť ku systému,
pomaly sa dostávaš ku jadru toho problému,
úplatky v číne, pracujú tam jak roboti,
bez prestávky, chudba ich k tomu núti,
veľké firmy, zamestnávatelia sa snimi nejebú,
za tvrdú prácu dostanu len minimálnu mzdu,
v porovnaní snimi, sme na tom ešte dobre,
ale v tomto tempe to aj ku nám príde,
(Refrén 02:08)
Občas máme každý jeden ťažké obdobie,
ani ja ho nemám rád, mám z neho fóbie,
najhorší pocit keď sa blízkemu niečo stane,
je to akoby ti niekto nožíkom srdce prebodne.
(Refrén 02:18)
Občas máme každý jeden ťažké obdobie,
ani ja ho nemám rád, mám z neho fóbie,
najhorší pocit keď sa blízkemu niečo stane,
je to akoby ti niekto nožíkom srdce prebodne.
(3. - 02:29)
Hovoria ti uč sa v škole pre svoje dobro,
vzdelanie ti zajistí život, dobrá lož hovno,
mal som tú česť rozprávať sa s bezdomovcom,
čo mal výšku za sebou a aj tak nemá domov,
tímto končí moja tichá sloha doma,
nebaví ma už byť v tieni jak nejaká sova,
pripravím sa na boj, vytiahnem všetky zbrane,
je mi jedno čo to bude stáť nech aj padnem,
slobodu si užijem až keď toto vyhrajem,
no sám bez podpory to rozhodne nedokážem,
nedám pokoj kým sa to zlo neskončí, sľubujem,
získajme si lepšie časy, bez týchto klamstiev.