V Nemšovej som neni doma, v Súči som už asi cudzí, všetko čo mi bolo vzácne, teraz ma už asi nudí.
Sorry, ale nemôžem si pomôcť
naše vzťahy išli pod nôž.
,,Serus Točka, ty aj žiješ?´´,ani neviem ako žiješ.
keď to počujem, div, že niekoho nezabijem,
Ja som živý, ale váš xycht sa tu menej často objavuje
Som aj online na Facebooku, a nemám fotku avatara,
takže keď som tam, tak ma spoznáš, no nechodí mi žiadna správa.
pripadá mi to jak keby som vravel zo sna a nikdy sa neprebudil
a vysral sa na tých, koho som považoval za svojich ľudí.
Oprav ma, ale bol som to ja kto chcel udržiavať full kontakt,
vždy keď som chcel niečo splodiť, vy ste chceli iba potrat.
Tak potom nečakaj, že prídem na kolenách
budíček, ja viem káva sa ti rýchlo míňa,
tak už môžeš prestať snívať,
a už musíš začať vnímať
vnímaj veci, čo sa dejú okolo tou pravou hemisférou,
ktorá by ťa mala prinútiť rozmýšľať tým správnym smerom.
Či ešte stále patrím medzi tvojich,
neriaď sa podľa druhých
jak panáčik na gameboyi
Tak ideš teda pre ten kalich?
čože?, ten už pretiekol?,
sa nečuduj mal už asi dosť tých štafetových pretekov
kto prvý povie sorry, pardon,
každý z vás má holý zadok
s otočeným prstom nadol.
Pozvali sme medzi seba neobvyklú partiu,
Ja viem bol to ,,zločin“ ako pomýliť si papriku a kápiu.
Je mi to všetko jasné, tak len lejem olej do ohňa
ale je čas si uvedomiť, že ste šliapli krásne do hovna.
Nechali ste si ho na podrážke krásne zaschnúť,
v domnení, že to prestane čím ďalej tým menej páchnuť
Dobre ti vravím, nastav ucho, kým nebudeš počuť ,,PLUP“,
fuuuuj tomu vravím ukážkový zvuk.
Zvuk, ktorý sa dá počuť, keď ti vyjde hlava zo zadku.
Áno to je ono už si vidíš vlastnú lopatku.
Dobre si ju vyčisti, vráť na miesto tam kde patrí, ostaň v pozore, ruku daj tam , kde pri hymne patrí.
A povedz s čistým svedomím, že si robil všetko čo si mohol,
aby si skončil toto trápne predĺžené zbohom.
Ejha, trošku sa ti štikúta, nemyslíš?
to preto lebo trepeš nezmysly.
Nikoho som neurazil, nenazývam chujom, krysou, pizdou, hlístou, ale s čistou mysľou
vravím, čo ma v tom trochu raní,
že nedokážem tomu brániť,
že tým klučkuješ jak dobre zaplatený právnik.
To bol zámer, písať tu v singulári, v pluráli,
aby si rozmýšlal, či to tebe patrí tá holá riť.
Možno si sa našiel, možno stratil v piatom riadku
ok, tak poďme pekne po poriadku,
Mama má Emu, Ema má mamu.
Povedal som po-po-riadku, a ty to bereš od za-čiatku.
To je tak, keď počúvaš jedným dnu a druhým von,
ja mám jasno, ležím si spokojne pod perinou.
Omlúvam sa , zabudol som na výnimky.
Zdravím vás, keď sa bude dať, tak na mňa idú vaše drinky.